Rösner sa v divadelnom predstavení naposledy klaňal ako Harpagon v Moliérovom Lakomcovi. Za túto postavu dostal takmer všetky divadelné ceny v Českej republike. Harpagona v jeho podaní ovenčili Radokom, Tháliou i Cenou divadelných novín.

Neskôr pre chorobu Harpagona naštudoval Emil Horváth. Okrem neho si s Borisom zahral aj spevák a herec Richard Krajčo, ktorý v Lakomcovi obliekal kostým Kleanta.

"Mali sme veľmi pekný vzťah. Keď som prišiel do Národného divadla do Prahy, ujal sa ma a bol mi ako herecký otec. Boris bol plný humoru a energie. Občas mi pripadalo neuveriteľné, čo všetko stíhal," spomínal pre SME dojatý Krajčo.

"Je to smutné, lebo sme zostávali v kontakte, aj keď bol v nemocnici. Písali sme si esemesky. Ešte minulý týždeň mi napísal, že bojuje a chce vyhrať. Bohužiaľ, v tomto prípade sa mu to nepodarilo," so zlomeným hlasom konštatoval Krajčo.

"Herectvo a sláva sú prchavé. Vyleziete na javisko o siedmej a o desiatej je už po predstavení. Keď však vyrobíte poličku alebo vysekáte elektrinu, to už tam zostane," citovala zanieteného domáceho majstra ČTK.

Prvé divadelné angažmán získal v libereckom divadle F. X. Šaldu, po tom, čo v roku 1973 absolvoval na DAMU. V roku 1978 odišiel do Mestských divadiel pražských a neskôr do Národného divadla. Menej úloh mal v televízii a vo filme. Od detstva nevidel na ľavé oko, preto ho režiséri často obsadzovali do záporných úloh. Pred tromi rokmi hral napríklad veliteľa koncentračného tábora v televíznej inscenácii Hodina tance a lásky.

Bohaté skúsenosti odovzdával mladým ako pedagóg DAMU (učil od roku 1989). Pred niekoľkými rokmi si vyskúšal aj divadelnú réžiu. Herecký tím viedol v inscenácii Macbeth na Pražskom hrade. V roku 2000 sa neúspešne uchádzal o post riaditeľa Národného divadla.

Zo slovenských hercov s ním spolupracovala aj Zdena Studenková, v televíznom filme Milenec Lady Chatterleyovej (z roku 1998) mali spolu veľkú dvojúlohu. (zk, čtk)