Je považovaný za jedného z otcov žánru elektronickej tanečnej hudby drum'n'bass. Bude spolu s Matthewom Herbertom headlinerom festivalu Wilsonic, ktorý sa v Bratislave začne presne o týždeň. LTJ BUKEM, vlastným menom Danny Williamson. Exkluzívny rozhovor pre SME sa uskutočnil po telefonickej linke s Londýnom.

Produkujete hudbu, hrávate ako dídžej, šéfujete vlastnému vydavateľstvu. Ako to vlastne všetko stíhate?

Naozaj neviem. Teraz mi už je jasné, že to predsa nie je možné. Ľudia normálne toľko vecí nestíhajú, nemajú toľko energie. Pre mňa to však bola v prvom rade zábava. A inak som celkom slušný workoholik, posadnutý prácou.

Považujú vás za jedného z otcov žánru drum'n'bass. Čím vás tá hudba tak fascinuje?

Je stále jednou z takej tej čistej hudby. Na iných scénach človek po chvíli zistí, že pod vplyvom komercie začnú znieť rovnako. Drum'n'bass ešte nebol zachytený komerčným prúdom, takže sa stále vyvíja, mení.

Majú pravdu hlasy, ktoré tvrdia, že elektronická tanečná hudba je mŕtva?

Mŕtva? Tak to asi treba tým ľuďom na parketoch celého sveta povedať, že tá ich hudba je mŕtva! V istom zmysle však chápem takéto slová - áno, kupuje sa stále menej albumov. My však musíme urobiť veci najlepšie, ako vieme, a prežiť.

Prežiť?

Toto nie je len problém hudby, ale celého sveta. Ľudia nechcú za veci platiť. A tento fakt sa podpisuje aj na hudbe. Pre niekoho môže byť to, že predával päťtisíc albumov a dnes predá len tisíc, znakom, že hudba je mŕtva. Avšak to podľa mňa nie je pravda. Len sa zmenilo prostredie a trh.

Ako sa za tie roky zmenil samotný drum'n'bass?

Vo svojej pôvodnej myšlienke je stále rovnaký. Spája ľudí. Samozrejme, samotná hudba sa zmenila. Keď sme s ňou začínali, mala napríklad rýchlosť tak 125 až 130 bpm. Dnes sa väčšina vecí robí podstatne rýchlejšie, okolo 170 až 178. A to je teda veľký rozdiel. Zároveň práve toto je na drum'n'basse úžasné.

Teda žiadna stagnácia?

Nemyslím si. To hovoria ľudia, ktorí tejto scéne nerozumejú alebo ju nepoznajú. Tiež to zvyknú tvrdiť ľudia z veľkých nahrávacích spoločností. To je úplne smiešne. Veľké spoločnosti túto hudbu neberú vážne, nedávajú jej šancu. Nezaujíma ich nejaká hudba z ulice. Chcú len zarábať peniaze, veľa peňazí a tie na hudbe ako drum'n'bass nezarobia.

Vydávaniu hudby sa venujete už trinásť rokov. V čom spočíva najväčšia výhoda mať vlastnú značku?

Chceli sme vybudovať nahrávaciu spoločnosť, ktorá by podporovala hudbu a umelcov z undergroundu. Aby celý svet vedel, že niekto taký tu vôbec je. To je celkom špecifická vec, najmä keď viete, že to nerobíte práve pre štadiónové publikum. Pomáhali sme ľuďom odštartovať ich kariéru, ale najmä - pre nás to bola obrovská zábava. Postupom času sme však začali byť trochu unavení, takže teraz máme takú osemnásťmesačnú pauzu. Chcem sa chvíľu sústrediť na vlastnú kariéru.

Do Bratislavy o týždeň pricestujete spolu s MC Conradom. Drum'n'bass a rapper je dosť nečakané spojenie.

MC, teda rapper, je podľa mňa užitočný vo všetkých druhoch hudby. Tento fenomén prišiel z reggae a je dôležitou súčasťou vystúpenia. Rapperi majú prsty v hip-hope, reggae, soundsystémoch. Rôzne hudobné štýly sú pre nich životné prostredie. Myslím si, že rapovanie je prekrásne umenie. Ak sa teda robí správne.