Jedným z hlavných odporcov pestovania geneticky upravenej kukurice je ochranárska organizácia Greenpeace. Na Slovensku však bola na americký gigant Monstanto prikrátka. FOTO - TASR
BRATISLAVA - Na Slovensku sa už dá pestovať geneticky modifikovaná kukurica. Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky však zatiaľ nevie o nijakých záujemcoch, ktorí by to chceli skúsiť. Farmári čakajú na ponuky spracovateľov, ale ešte nijaké nedostali. Ako jediná zmutovanú kukuricu na Slovensku od mája skúšobne vysiala zhruba na 30 hektároch na západe a východe Slovenska americká spoločnosť Monsanto s povolením a pod dohľadom Inšpekcie životného prostredia. Od štvrtka, keď začne platiť zákon o pestovaní geneticky upravených rastlín, s ňou bude dohliadať aj na ďalších prípadných pestovateľov Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky.
Konkrétne bezpečnostné opatrenia, ako napríklad veľkosť izolačných vzdialeností, ktoré by mali brániť šíreniu zmutovanej kukurice medzi bežnú, ešte neplatia. Budú vo vykonávacej vyhláške k zákonu, ktorá sa dnes pripomienkuje. Očakáva sa, že do platnosti vstúpi v druhej polovici júna.
Čaká sa na dopyt
Ústavu musia podľa zákona všetci záujemcovia o pestovanie zmutovaných poľnohospodárskych plodín svoj zámer oznámiť. "Zatiaľ sme nijaké oznámenie o pestovaní geneticky modifikovaných rastlín nedostali," povedala riaditeľka úradu Anna Vitáriusová.
Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Ivan Oravec si myslí, že o konkrétnej výmere rozhodne dopyt. "Koľko geneticky upravených plodín budeme pestovať, závisí od objednávky spracovateľov," povedal Oravec, ktorý zároveň riadi družstvo s 600- až 800-hektárovou výmerou kukurice. Uplatnenie pre geneticky upravenú kukuricu vidí najmä pri výrobe biopalív, konkrétne bioetanolu. Na tento účel sa napríklad použije aj úroda z testovacieho osevu. Geneticky upravované plodiny majú oproti bežným niekoľko zásadných výhod. Napríkad dosahujú väčší výnos pri nižších nákladoch na pestovanie.
Odporcovia tvrdia, že stále nie je dosť dôkazov, že upravené rastliny neškodia človeku. Umelo nasadené gény sa podľa nich môžu nekontrolovane rozšíriť a narušiť tak rovnováhu v prírode.
Príliš agresívne rastliny
Jedným z hlavných nepriateľov geneticky modifikovaných rastlín je organizácia Greenpeace. Chcela napríklad zastaviť aj testovací výsev kukurice MON 810 na Slovensku. Argumentovala poznatkami maďarských vedcov, že plodina okrem škodcov zabíja aj chránené druhy hmyzu, čo však niektorí slovenskí odborníci spochybnili.
Inšpektorka útvaru biologickej bezpečnosti Slovenskej inšpekcie životného prostredia Tatiana Horecká sa pre médiá vyjadrila, že projekt amerického Monsanta na Slovensku je vďaka prísnym pravidlám pre pestovanie geneticky upravených rastlín bezpečný a životné prostredie nebude ohrozené.
Polia, kde prebieha test americkej spoločnosti, sú utajené. Monsanto hovorí o obchodnom tajomstve. Farmári, ktorí s ňou spolupracujú, sa podľa firmy boja, aby polia nezničili ekologickí aktivisti.
Greenpeace upozorňuje, že takýto postup nie je v súlade s európskou legislatívou. "V dôsledku utajenia sa tak nedá zistiť, či Monstanto v teste dodržiava bezpečnostné pravidlá," povedala Martina Badidová, ktorá sa v Greenpeace venuje problematike geneticky upravených rastlín.
Geneticky modifikované rastliny
Za:
Geneticky modifikované rastliny sú odolnejšie proti škodcom, poveternostným vplyvom a chorobám. Doteraz sa nepotvrdili negatívne účinky na človeka. Pri pestovaní sa dajú dosiahnuť vyššie výnosy pri nižších nákladoch. Do potravín sa genetickou modifikáciou dajú vložiť očkovacie látky, čo zlacňuje očkovanie. Proti:
Neexistuje dosť dôkazov o neškodnosti geneticky modifikovaných rastlín pre človeka. Umelo nasadené gény môžu narušiť rovnováhu v prírode. Výživa ľudstva sa dá zvládnuť aj spravodlivým rozdelením potravín, ktorých je na svete dostatok. Do potravín sa genetickou manipuláciou dajú vložiť napríklad antikoncepčné látky, čo sa dá zneužiť. Únia má príliš prísne pravidlá
Pre prísne pravidlá, ktoré sprevádzajú pestovanie geneticky modifikovaných potravín, sa Európska únia sporí s tromi najväčšími producentmi zmutovaných rastlín Spojenými štátmi, Argentínou a Kanadou. Na pôde Svetovej obchodnej organizácie (WTO) úniu zažalovali pre jej šesťročný zákaz dovozu geneticky modifikovaných rastlín. Hoci ho únia pred dvoma rokmi zrušila, šesť krajín - Luxembursko, Nemecko, Rakúsko, Poľsko, Maďarsko a Grécko - ho uplatňuje naďalej.
Európska komisia na sťažnosť WTO vyzvala európske krajiny, aby zrušili svoje národné zákazy pre zmutované rastliny. Členské krajiny únie vlani v júni jasnou väčšinou hlasovali v prospech existujúcich národných zákazov. (dc)
