Členské štáty schválili smernicu o liberalizácii služieb v Európskej únii. Smernica neliberalizuje napríklad služby v zdravotníctve, niektoré právne a mediálne služby, bezpečnostné služby a všetky verejnoprospešné, ako sú rozvod vody, plynu či elektriny. ILUSTRAČNÉ FOTO - TASR
BRUSEL, BRATISLAVA - Členské štáty v pondelok schválili smernicu o liberalizácii služieb v Európskej únii. Hoci ju musí ešte v druhom čítaní schváliť europarlament, predpokladá sa, že tak urobí zrejme v októbri a bez problémov.
Dohoda národných ministrov hospodárstva nijako nenarušuje predchádzajúci kompromis a europoslanci nemajú dôvod smernicu zamietnuť. Ministri odobrili smernicu po tom, ako europoslanci prednedávnom schválili viac možností pre staré členské krajiny pohyb služieb obmedzovať.
Hlavným bodom pondelkovej osemhodinovej debaty boli návrhy postkomunistických krajín vrátane Slovenska a Česka, a liberálnejších, ako Veľká Británia, Dánsko či Írsko, na menšie úpravy textu. Snažili sa zákon predsa len posunúť viac k budúcemu úplnému otvoreniu trhu bez obmedzení.
Malé víťazstvo odbojných
Česko a Slovensko bojovali najmä za to, aby každá členská krajina povedala, akými národnými úpravami chce služby zo zahraničia prípadne obmedziť. Komisia by potom mala právomoc národné legislatívy preskúmať a keby obmedzenia išli nad rámec európskej smernice, mohla by krajine nariadiť, aby príslušný zákon zrušila, lebo odporuje voľnému poskytovaniu služieb.
Požiadavku sa podarilo presadiť, rovnako ako spresnenie rozsahu služieb, na ktoré sa liberalizácia vzťahovať nebude. Tiež sa podarilo schváliť princíp, že keď napríklad slovenský živnostník nahlási, že chce dlhšie pôsobiť vo Francúzsku a tamojší úrad mu v lehote neodpovie, bude sa to automaticky považovať za súhlas.
V pondelok teda zaznamenala víťazstvo odbojnejšia skupina, do ktorej patrilo i Slovensko s Českom. "Technické úpravy sú kompenzáciou za to, že neprešiel princíp krajiny pôvodu," povedal štátny tajomník ministerstva hospodárstva László Pomothy. Navyše, schválená smernica je aj tak omnoho mäkšia, ako bol pôvodný návrh komisie a je mäkšia aj ako návrh, ktorý šiel pred Európsky parlament, dodal.
Treba sa prispôsobiť
Na hlavnom obsahu smernice sa však nič nezmenilo - platí sloboda poskytovania služieb, no cudzinec sa musí riadiť zákonmi tej krajiny, v ktorej službu poskytuje - neplatí teda spomínaný princíp krajiny pôvodu. Štáty nesmú, až na niektoré výnimky, liberalizácii brániť a reštrikcie môžu použiť iba vtedy, ak by došlo k narušeniu verejného poriadku, ochrany spotrebiteľa či ochrany životného prostredia.
Smernica o liberalizácii sa netýka ani všetkých oblastí. Nepatria pod ňu napríklad služby v zdravotníctve, niektoré právne a mediálne služby, bezpečnostné služby a všetky verejnoprospešné, ako sú rozvod vody, plynu či elektriny. Pribudli k nim aj služby v sociálnej sfére. "Ani táto oblasť Slovensku neprekáža, keďže ide o služby financované štátom," povedal Pomothy. Práve naopak, ani my by sme neboli radi, ak by na Slovensku začali poskytovať zahraničné spoločnosti služby, ktoré sú financované štátom, hovorí.
Otvorenie trhu by mohlo znamenať odchod slovenských či českých živnostníkov za hranice, podľa Pomothyho sa však dá teraz len veľmi ťažko predpokladať, čo sa skutočne stane.
Ak europarlament schváli smernicu na jeseň, do platnosti vstúpi budúci rok. Členské krajiny majú potom tri roky, aby ju začlenili do svojej legislatívy.
Autor: KATEŘINA ŠAFAŘÍKOVÁ
