. Na latinskoamerických filmoch, ktoré tvoria asi najzaujímavejšiu súčasť medzinárodného filmového festivalu v Mar del Plata, chýba publikum. Iba pár ľudí sedí na predstavení takmer revolučného mexického filmu Herodesov zákon, ktorý na príklade malého dedinského starostu sarkasticky a historicky presne ukazuje korene korupcie v krajine. O niečo viac ľudí prišlo na tarantinovský a štýlovo novátorský čílsky film Opica so žiletkami. Je to film, ktorý na spôsob Samotárov zobrazuje život jednej generácie. S domácimi argentínskymi filmami to nie je oveľa lepšie. Publikum im málo verí.
Argentína je pred Mexikom a Brazíliou kinematografickou veľmocou kontinentu. S produkciou štyridsať celovečerných filmov ročne sa drží na špičke a zachováva si stále vysoký dvadsaťpercentný podiel na trhu, čo je viac než vo väčšine európskych krajín. Tendencia je vzostupná.
Z celkovej populácie 37 miliónov obyvateľov chodí v Argentíne do kina pravidelne iba päť miliónov ľudí, ale postarajú sa o vysoký počet 37 miliónov predaných lístkov ročne. Majú radi domáce komédie alebo thrillery nakrútené v hollywoodskom štýle. Úspešné sú iba štyri, päť domácich filmov ročne. Ostatné sa ohrejú na festivaloch a potom sa iba ťažko dostávajú do distribúcie, nehovoriac o videu či televízii.
Argentínčania ale teoreticky môžu byť šťastnejší než diváci v európskych krajinách, do argentínskych kín sa totiž za rok dostane asi desať filmov z iných latinskoamerických krajín a tiež sú tu rôzne európske filmy, predovšetkým španielske, francúzske, britské či dánske. Obľúbené sú najmä snímky z krajín, ktoré sú s Argentínou spojené etnicky. Španielsky režisér Pedro Almódovar je považovaný za národného hrdinu, asi takého ako Diego Maradona.
RADOVAN HOLUB, Mar del Plata
(Autor je spolupracovník SME)
