BRATISLAVA – Malá stredoslovenská firma podniká len príležitostne a ročne vykazuje zisk niekoľko tisíc korún. Podľa zákona o daniach z príjmov však musí zaplatiť preddavok 24-tisíc korún. Štát takto nezdaňuje len jej príjmy, ale siaha na jej majetok. Pokiaľ sa hospodárenie podnikateľa skončí stratou, preddavková daň prepadne štátu. V skutočnosti sa teda zdaňuje nielen príjem, ale aj strata, a to paušálnou daňou.
Kontroverzný zákon o dani z príjmov skončil u generálneho prokurátora Milana Hanzela. „Podali sme podnet na prešetrenie, či je daň zo straty v súlade s ústavou a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd,“ potvrdil Ivan Švejna zo Združenia daňových poplatníkov Slovenska.
Zavedenie dane zo straty obhajovala vtedajšia ministerka financií Brigita Schmögnerová slovami: „Cieľom novely daňového zákona je nepodporovať existenciu spoločností, ktoré sú zámerne stratové. Nie je to náš výmysel, je to bežné aj inde.“ Súhlasil s ňou aj podpredseda vlády Ivan Mikloš.
Združenie daňovníkov tvrdí, že daň zo straty porušuje základné právo na majetok, pretože daň môže byť vyššia ako hospodársky výsledok. Švejna: „Napríklad, keď sú ročné zisky mojej firmy 12 000 korún, musím 24 000 zaplatiť ako preddavkovú daň. Som teda zdaňovaný dvesto percentami, čiže dvakrát viac ako som zarobil.“
Podľa daňovníkov je takýto zákon v rozpore s ústavou, keďže daň, ktorá je vyššia ako príjem firmy, automaticky siaha na jej majetok. Ústava (čl. 20) pritom zaručuje, že „každý má právo vlastniť majetok.“
Daň zo straty podľa Švejnu naráža aj na 13. článok ústavy: „Základné práva a slobody sa zaručujú na území SR všetkým bez ohľadu na (…) majetok (…). Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“
Združenie daňovníkov však upozorňuje, že zákon o daniach z príjmu je diskriminačný. „Diskrimináciu vidíme v degresívnom zdaňovaní. V niektorých prípadoch nastáva situácia, keď ten, kto zarobí menej, musí zaplatiť vyššiu daň.“
Švejna ako príklad uviedol firmu, ktorej príjmy sú 2000 korún a na preddavku dane musí zaplatiť 24 000. Vtedy je sadzba dane 1200 percent. Ak však príjmy inej firmy dosiahnu za to isté obdobie iba 1000 korún, musí zaplatiť takisto preddavok dane 24 000, no sadzba dane je v jej prípade už 2400 percent. „To je diskriminačné,“ hovorí Švejna.
Podľa daňového experta Branislava Ďurajku je diskriminačné aj to, že zákon o dani zo straty sa týka iba akciových spoločností a spoločností s ručením obmedzením. „Prečo sa to rovnako nevzťahuje napríklad aj na družstvá alebo komanditné spoločnosti?“ pýta sa Ďurajka.
O dani zo straty bude v najbližších dňoch rokovať parlament. Poslanec Jirko Malchárek navrhuje novelizovať zákon o daniach z príjmov tak, aby preddavok dane klesol na 12 000 korún. Oveľa razantnejší je návrh Demokratickej strany, ktorá chce preddavok zrušiť úplne.
TOMÁŠ VELECKÝ
