Moslimka žijúca na strednom Slovensku dostala trvalý pobyt v Kanade pre náboženskú diskrimináciu – nie je tu totiž žiadna mešita a aj prístup Slovákov k jej osobe vraj ovplyvňoval jej vierovyznanie.
Priatelia zo Žiliny sa zase vzali ako homosexuáli v Holandsku a poukazovali na to, že Slovensko takýto pár legislatívne a ani v bežnom živote neuznáva. Prijali ich.
Kamenár s rezbárskym vzdelaním zo Záhoria požiadal o vysťahovanie ako rezbár, lebo kamenár nebol na zozname profesií, ktoré Kanada prijíma. Na pohovor si zobral drevené sošky, ktoré mu požičal strýko, a odfotil si aj niekoľko historických brán a tvrdil, že na ich výrobe sa podieľal. Vzali ho.
O vysťahovanie do Kanady požiadal i pán z Bratislavy, ktorý dovŕšil 52 rokov (pre Kanadu bol už starý) a pôsobil ako unavený človek. Kedysi síce pracoval cez OSN v rôznych krajinách sveta, ale posledné roky bol už „odložený“ v knižnici.
Začal oprašovať svoj anglický jazyk a vrhol sa aj na francúzštinu. Navštívil holiča a na pohovor sa obliekol tak, aby nepôsobil staro a ustato. Bol úspešný nielen na pohovore, ale aj vo svojom odbore v Kanade a zrazu o neho začali mať záujem aj tí, ktorí ho predtým poslali do knižnice.
