Podľa analýzy agentúry Reuters predbehlo Slovensko na ceste k euru ostatných členov Visegrádskej štvorky, a to vďaka odvážnym reformám stredovo-pravej vlády, ktoré prilákali zahraničných investorov, podporili rast hrubého domáceho dôchodku a pomohli znížiť rozpočtový deficit. Vládna koalícia však v prieskumoch zaostáva za Smerom a mohla by vo voľbách prehrať, výsledok by tiež mohol viesť k zostaveniu širšej koalície, čo by oslabilo ekonomické plány súčasnej vlády.

Smer, vedený podľa Reuters populistom Robertom Ficom, už sľúbil, že zruší rovnú daň a zároveň zvráti úsporné opatrenia v sociálnej a zdravotnej starostlivosti. O eure sa Fico nevyjadril jednoznačne, avšak aj keby vyhral voľby, bude podľa analytikov potrebovať koaličných partnerov, a väčšina politických strán a aj verejnosti podporuje rýchly vstup do eurozóny. "Ak sa pokúsi zmeniť plán, iba ho to poškodí," povedal ekonóm Citibank v Prahe Miroslav Plojhar. "Pokus o zmenu plánu by mohol znamenať cestu do izolácie, čo by si ako premiér určite neprial."

Súčasná vláda v novembri zapojila korunu do mechanizmu ERM II, čím budúcemu kabinetu sťažila možnosť obrátiť kurz. Žiadna iná stredoeurópska krajina podľa analytikov nemá také vhodné podmienky na prijatie eura ako Slovensko, kde sa silný rast ekonomiky spája so solídnou podporu verejnosti pre vstup do eurozóny.

"Slovensko má ako jediná krajina v regióne priaznivú ekonomickú a politickú dynamiku a mohlo by euro prijať pred koncom dekády," povedal analytik Merrill Lynch pre strednú Európu Radoslav Bodys. Podľa očakávania by mala slovenská ekonomika vzrásť tento i budúci rok o viac ako šesť percent, a mala by byť dostatočne pripravená, aby eurozónu bezpečne dosiahla. "Za podmienok silného rastu, ktorý by sa mal pravdepodobne udržať dlhý čas, by to nemalo byť politicky príliš náročné. Podmienkou je, že politici nájdu medzi sebou aspoň kúsok dobrej vôle," hovorí Bodys.

Iní analytici sa domnievajú, že voľby nastolia obdobie postupného drobenia fiškálnej disciplíny, čo by mohlo ohroziť harmonogram prijatia eura, hoci vplyv na celkový výkon ekonomiky by bol iba obmedzený. "V krátkodobej perspektíve nie je veľmi čo pokaziť, negatívny i pozitívny vplyv fiškálnej politiky môžeme pozorovať až po roku, roku a pol," povedal analytik BNP Paribas pre strednú Európu Michal Dybula. "Podľa pravdepodobného scenára sa však dočkáme populistickej koalície, ktorá povolí uzdu fiškálnej disciplíne a privodí hlbší deficit."

(sita)