Dnes sa pomaly pripravuje na život prievozníka a Robinsona. Kompou cez Váh chce prevážať ľudí zo Šúroviec do Vinohradov nad Váhom tak, ako sa to robilo roky rokúce. Prievoz je ešte aj dnes zakreslený v turistických mapách, len kompy niet. Škorík si chce splniť dávny sen, na brehu Váhu vybudovať zrub a žiť tu životom Robinsona, len s minimálnymi vymoženosťami tretieho tisícročia. A popri tom voziť ľudí z jednej strany rieky na druhú vždy, keď to budú potrebovať. „Budem tam mať kozu, sliepky, zeleninu si tiež dorobím,“ sníva starosta, ktorý po skončení volebného obdobia už na dvadsaťtisícovú funkciu nechce kandidovať.
„Momentálne hľadám majstra, čo mi postaví kompu. A aspoň na papieri riešim aj technické záležitosti zrubu,“ hovorí budúci Robinson. Okrem toho sa pripravuje aj na získanie prievozníckeho osvedčenia.
Praktické skúsenosti s prievozníctvom starosta už má. „Vždy na Veľkú noc si robím súkromné otváranie Váhu vo svojom kajaku. Raz k bývalému prievozu prišla rodinka na bicykloch. Keďže prievoz už nefungoval, zakričali na mňa, či by som ich kajakom neprepravil na druhú stranu. Na dvakrát som ich tam odviezol, a keď sa zjavili ďalší turisti, tak som naložil aj tých,“ hovorí Škorík.
Svojou novou profesiou by chcel nadviazať na tradičnú činnosť predkov. Zo Šúroviec sa za prácou do Vinohradov chodilo odjakživa cez Váh, pretože pevný most bol „až“ v Seredi.
Kto Františka Škoríka pozná, vie, že nehovorí len tak do vetra. Napokon, pred pár rokmi si už jeden zo svojich snov splnil. Ako päťdesiatročný si urobil paraglajdingový kurz a dnes je možno jediným starostom na Slovensku, ktorý dokáže nad svojou dedinou zakrúžiť s padákom. (tasr)
