Šéf Európskej komisie José Barroso a hostiteľka, rakúska ministerka zahraničia Ursula Plassniková, na porade pri Viedni. Politici únie stále nevedia, ako ďalej s európskou ústavou. FOTO - ČTK
BRUSEL, VIEDEŇ - Presne pred rokom 29. mája povedalo 55 % francúzskych voličov "non" európskej ústave. Tri dni potom jej povedalo "nee" ešte viac Holanďanov. Prvotný šok, ktorý vyjadrenie nedôvery európskemu projektu od dvoch zakladajúcich štátov vyvolalo, odvtedy síce pominul, odpoveď na otázku, ako s ústavou naložiť, je však pre úniu rovnako ďaleko ako pred rokom.
Svedčila o tom víkendová schôdzka ministrov zahraničia únie v Rakúsku. Šéfovia diplomacií sa nedokázali dohodnúť na ničom viac ako na predĺžení takzvanej pauzy na premýšľanie o ďalší rok. Tú vyhlásila únia v júli 2005 v reakcii na dvojaké veto ústave, dúfajúc, že ponúknutý čas prinesie silné nápady a tie zasa riešenia.
Uplynulých dvanásť mesiacov však neprinieslo ani jedno. Len niekoľko politikov prišlo s uceleným návrhom, ako dostať úniu z patu. Napríklad belgický premiér Guy Verhofstadt predložil federálnu víziu únie, skupina prominentných európskych poslancov navrhla začať pracovať na novej ústave a český prezident Václav Klaus navrhol zmenu únie na voľné združenie národných štátov. Žiadny koncept nezískal výraznejšiu podporu.
Predovšetkým preto, že väčšina politikov je presvedčená, že ústava je stále tým najlepším dokumentom na rozšírenie únie, a hľadať novú cestu sa im nechce.
"Euroústavu podpísali všetky európske vlády, schválili europoslanci, ratifikovalo ju pätnásť z dvadsiatich piatich. Je to najlepšia a jediná pre všetkých prijateľná zmluva, ktorá únii ponúka nejaký rozvoj," zhrnul pre denník Financial Times rakúsky kancelár Wolfgang Schussel dôvod, prečo sa ústava po dvoch zamietnutiam nehodila do koša, napriek tomu, že musia schváliť všetky štáty, aby mohla vstúpiť do platnosti.
Za minulý rok sa vykryštalizovali asi štyri skupiny štátov či politikov podľa toho, aký postup po minuloročnom fiasku navrhujú. Menšina z nich napríklad Briti, Holanďania, Dáni či česká ODS si želajú nechať veci tak, ako sú, a riadiť sa terajšou zmluvou z Nice. Tá ponúka inštitucionálnu odpoveď únii aj po prijatí Rumunska a Bulharska, potom by sa však blok rovnako musel pustiť do prerozdelenia moci medzi jednotlivými štátmi, čo by bol hlavný a najťažší bod, ktorý euroústava vyriešila.
Nemci, Rakúšania, Španieli či Taliani si neprajú nejako úniu meniť a chcú jednoducho čakať na zmenu atmosféry a dokončiť jej ratifikáciu. Pripúšťajú, že by to znamenalo urobiť dopredu kritizovaný krok a síce tlačiť Francúzov a Holanďanov druhýkrát hlasovať o rovnakom texte. Tretia skupina politikov, kam patrí okrem europoslancov napríklad francúzsky minister vnútra Nicolas Sarkozy, navrhuje ústavu pozmeniť alebo použiť len niektoré jej menej sporné časti a tie potom nechať schváliť národnými parlamentmi.
Konečne posledný prúd, reprezentovaný najviac šéfom Európskej komisie José Barrosom, navrhuje pokračovať v integrácii aj bez ústavy a pokúsiť sa získať si skeptických Francúzov či Holanďanov na svoju stranu výkonmi v praxi - odtiaľ dôraz na reformu ekonomiky, posilnenie boja proti terorizmu, spojenie síl v energetike a podobne.
Čo bude s ústavou ďalej?
Hlavným zástancom euroústavy medzi súčasnými európskymi lídrami je nemecká kancelárka Angela Merkelová. Pre nemecké predsedníctvo v polovici budúceho roku plánuje zatiaľ bližšie neurčené "zásadné návrhy", ako ústavu vrátiť do života.
Čas však hrá proti nej: Francúzi a Holanďania ešte nebudú mať po voľbách a ich súčasné vlády akékoľvek pokusy oživiť text vylúčili. Nemecké predsedníctvo však bude prvým zásadnejším zlomom v hľadaní odpovede na ústavný pat. Od summitu únie teraz v polovici júna sa očakáva len to, že predĺži "pauzu na premýšľanie."
(šaf)
Autor: Katarína Šafaříková, Brusel
