Za legendárneho brazílskeho kouča Feolu sa ťažko hľadala náhrada. Futbalistov bolo v Brazílii na tri elitné jedenástky, v popredí však opäť škriepky. Pomohla náhoda. Tréner Joao Saldanha sa po ostrej roztržke s federáciou tri mesiace pred začiatkom mexického šampionátu 1970 vzdal funkcie. Tím prevzal iba 39-ročný Mário Lobo José Zagalo (*9. 8. 1931 v prístave Maceió, hlavnom meste federatívneho štátu Alagoas). Majster sveta 1958, 1962 koučoval od roku 1965 mládežnícke kluby Botafoga, potom chvíľu áčko.

S Pelém, Carlosom Albertom, Gersonom i Clodoaldom bol spoluhráč. Brazília pod vedením najmladšieho trénera svojej histórie získala tretí titul, naveky sošku Zlatej Niké. Francúz Jules Rimet, dlhoročný prezident medzinárodnej futbalovej federácie ju venoval mužstvu, ktoré získa tri svetové tituly. Na svete bola druhá zostava všetkých čias: Felix - Carlos Alberto (kapitán), Brito, Piazza, Everaldo - Clodoaldo, Gérson, Tostao, Rivelino - Jairiznho, Pelé.

Edú bol pri zmienke o svojom predchodcovi na ľavom krídle, dvojnásobnom majstrovi sveta, opatrný. Hovoril o šťastí i nešťastí brazílskych trénerov. Na každý post majú dvoch-troch rovnocenných hráčov. Ich voľba niekoho rozčúli, iného urazí, ďalší pochopí.

Edú bol v členom Zagalovho výberu v Mexiku, ale hral iba v zápase s Rumunskom (3:2 pre neskorších šampiónov). Striedal Clodoalda, ilustroval koučovu povahu na príklade z vlastnej skúsenosti:

"Raz mi vyčítal, že sa nevraciam do defenzívy. Odpovedal som: "Tréner, som ľavé krídlo nie obranca. Odvtedy ma staval málo. Vonku takmer vôbec, na domácich ihriskách isto. Bol to lišiak a stratég. Mal som ho vtedy poslúchnuť. Ťažko sme si vtedy v Brazílii zvykali na defenzívu, na poeurópšťovanie nášho futbalu. Aj dnes je dennou futbalovou témou číslo jeden pôsobenie našich najlepších hráčov v Európe. Nedokážem posúdiť. Chápem, ide o väčšie peniaze, chápem brazílskeho fanúšika, chcú ich vidieť doma."

Zagalo v Mexiku staval iba jedného klasického útočníka - Jairzinha. Clodoaldo s Tostaom boli klasickými robotníkmi (hoci k Brazílčanovi sa tento výraz skutočne nehodí) stredu poľa, Rivelino strelecký bombardér spoza šestnástky, Gérson ofenzívny záložník. Pelé bol už skôr tvorca hry ako klasický zakončovateľ.

Zagalo bol prvý, ktorý naordinoval taktiku v líniách bez delenia na obranu a útok. Založil futbal, ktorý po nástupe Holanďanov dostal názov - tempo.

V rokoch 1958 i 1962 bol Zagalo pevným článkom základných jedenástok majstrov sveta. Odohral všetky zápasy. Trochu striehnutý ľavý krídelník nebol driblér ako Garrincha, ani stratég Didiho formátu. Skutočne hral po európsky s brazílskou technikou - Masopust na krídle. Mysliaci, schopný dať kedykoľvek gól. Najcennejší dal vo finále MS '58 proti Švédom.

Zagalo bol pri všetkých triumfoch brazílskeho futbalu. Dvakrát ako hráč, v sedemdesiatom tréner, v roku 1994 asistoval koučovi Parreirovi, naposledy (2002) bol športový riaditeľ mužstva majstrov sveta.