Vicente Feola. FOTO - ARCHÍV
Brazílsky futbal posunula vpred národná športová katastrofa. Prehra na riodejaneirskom multištadióne Maracane vo finále IV. majstrovstiev sveta s Uruguajom 1:2 podľa niektorých prameňov pred vyše 200-tisíc divákmi síce priniesla samovraždy a infarkty, časom však nové časy. Dovtedy desaťročia ničili najpopulárnejšiu hru v krajine nezmieriteľné sváry medzi federatívnymi štátmi Rio de Janeiro a Sao Paulo.
Dvadsaťdvaročný tréner
Na majstrovstvá sveta 1954 do Švajčiarska išli s vedeckým štábom filmárov, ktorý do detailu nakrúcal každý pohyb súperov, predovšetkým Maďarov (s nimi Brazília vypadla v štvrťfinále 2:4). Doma zábery vyhodnotili a prípravou národného tímu poverili neznámeho muža - Vicenteho Feolu. Muža, ktorý by sa ako vyšitý hodil na úlohu majiteľa luxusnej talianskej reštaurácie. Ctihodný pán s úsmevom, stokilogramový, vyžadujúci si prísnu disciplínu, dbajúci na eleganciu. Dostal prezývku El Gordo - tučniak. Tiež spiaci muž, zápasy sledoval akoby bez záujmu, s prižmúrenými očami.
Feola nikdy nehral futbal inak ako každý bežný brazílsky chlapec v Sao Paule. Navyše, bez talentu. Mal Boha pri sebe, hrať sa nehrnul, začal kibicovať koučom. Dostal šancu v situácii, ktorá ho mala odpísať. Mal 22 rokov! V roku 1932 mu zverili beznádejne posledný klub saopaulskej ligy Sirio Libanes, ktorý dotiahol na tretie miesto.
Zoznam štyridsiatich zákazov
Po MS vo Švajčiarsku 1954 padla voľba prekvapujúco naňho. Trénerský kurz si urobil len rok predtým.
Prvý ťah bol - hráči dostali do rúk zoznam štyridsiatich zákazov. Platil prísny zákaz fajčenia, presná večierka, povinnosť rovnako sa obliekať. To okopíroval Brazílčan od nemeckej trénerskej legendy Seppa Herbergera.
Koncepciu hry, systém 4 - 2 - 4, prebral od Maďarov. Zdokonalili ho na dlhoročný ideál. Za Garrinchu, Pelého a Zita sa museli prihovoriť skúsení hráči.
Na MS 1958 prišla Brazília s pomerne neznámym kádrom a špičkovým tímovým zabezpečením. Vo výprave mali vlastného kuchára, zubára, psychológa, zabávača.
Prvá jedenástka snov
V skupine Brazílčania zdolali Rakúsko 3:0, ZSSR 2:0, varovne remizovali s Anglickom 0:0. Po tomto stretnutí Feola odvážne postavil legendárnu dvojicu Garrincha, Pelé. Vznikla prvá brazílska jedenástka snov: Gilmar - D. Santos, Bellini (kapitán), Orlando, N. Santos - Zito, Didi - Garrincha, Vavá, Pelé, Zagalo. Postupne zdolala Wales 1:0, Francúzsko a vo finále Švédsko zhodne 5:2.
Smutný odchod
V Čile 1962 vyhrala jedenástka zo slávneho švédskeho základu. Feola bol poradcom trénera A. Moréiru, ktorý na šampionát necestoval. El Gordo sa k reprezentácii vrátil pred šampionátom 1966 v Anglicku do rozhádanej Brazílie. V širšom kádri mal 46 hráčov, každý mal svojho zástancu. Feola nemal čas na tvorbu koncepcie. Mužstvo hralo síce pekne, ale neúčelne. Vypadlo v skupine. Feolu s trénerstvom ihneď skončil, hoci mal iba 56 rokov.
