Redakciu Rádia Slobodná Európy fotil agent rozviedky Pavel Minařík.
BRATISLAVA, PRAHA - Česká rozviedka odtajnila dokumenty a fotografie z pôsobenie československej tajnej služby v zahraničí v rokoch 1945 až 1990. Na internetovej stránke Úradu pre zahraničné styky a informácie sa nachádza symbolicky 1989 dokumentov.
Niektoré spisy sa týkajú aj slovenskej emigrácie, najmä kňazov a cirkevných štruktúr, ale podľa českého historika Pavla Žáčka z Ústavu soudobých dějin majú len okrajový význam.
V dokumentoch je napríklad aj správa z roku 1979 o rozkole v Svetovom kongrese Slovákov so sídlom v Toronte, na ktorého čele stál vtedy Štefan B. Roman.
Slovenskí emigranti sa hádali
V správe rozviedky sa píše, že skupina Kružliaka (Imricha) a Löbla (Eugena) žiada ostrý zákrok proti "radikálom" zo "štátoprávnej skupiny" (mala v programe osamostatnenie Slovenska, pozn. red.) a ich vylúčenie. Ak "radikáli", ktorí sú považovaní za "starých hlinkovcov a gardistov", nebudú vylúčení z kongresu, odíde z neho skupina okolo Kružliaka a Löbla, čím sa podľa nich Roman stane "šéfom fašistickej organizácie".
Rozviedka však prichádza k správnemu záveru, že tento "rozkol" síce zbrzdí činnosť kongresu, ale nespôsobí jeho zánik.
Podľa Žáčka však väčšina materiálov týkajúcich sa Slovenska a jeho emigrantov je v Bratislave a medzi slovenskými agentmi sú "určite zaujímavé osobnosti". O fungovaní slovenskej špionáže za totality pripravuje rozsiahly materiál Ústav pamäti národa.
V Česku spôsobilo zverejnenie dokumentov rozruch. Podľa českého denníka MF Dnes si len za prvé dve hodiny pozrelo internetovú stránku tritisíc ľudí z celého sveta.
Žáček upozorňuje, že kvalita dokumentov je sporná. "Problémom materiálov je, že boli selektívne vybrané z omnoho väčších celkov. Chýbajú tam súvislosti." Chváli však českú rozviedku, že to konečne urobila.
Ako sledovali Tigrida
Jeden z najzaujímavejších dokumentov je zo sledovania novinára a neskôr českého ministra kultúry Pavla Tigrida, ktorý žil v emigrácii v Paríži. Popisuje inštalovanie odpočúvacieho zariadenia v redakcii exilového časopisu Svedectvo.
Vydavateľstvo agenti označovali ako "hnízdo". V správe agenta sú podrobnosti takého druhu, ako otváracie hodiny "každý pondelok a piatok od 14.00 do 18.00". Agent píše, že v určených dňoch navštevujú Tigrida emigranti, medzi nimi Zdeněk Mlynář a komunistický politik v exile Jíři Pelikán.
"Tigrid s emigrantmi diskutuje a vedie porady o protičeskoslovenských akciách. Telefonuje s niektorými ideodiverznými strediskami ako rádio Slobodná Európa a Amnesty International," píše agent.
Podrobný opis Tigridovho pracovného dňa bol potrebný, aby sa do redakcie mohol infiltrovať tajný agent s krycím menom Tomanský, ktorý sa s Tigridom poznal. Spis uvádza, že mal aj kľúč od redakcie a môže tam zapojiť odpočúvacie zariadenie.
Bomba v Rádiu Slobodná Európa
Časť zverejnených materiálov súvisí s Pražskou jarou 1968. Medzi nimi sa nachádza napríklad list určený ministrovi vnútra Josefovi Grösserovi, ktorý informuje o príslušníkovi rozviedky Ladislavovi Bittmanovi, ktorý sa pravdepodobne po augustových udalostiach v roku 1968 rozhodol prebehnúť "na druhú stranu". Stal sa americkým špiónom.
Rozviedka sledovala aj Rádio Slobodná Európa. V odtajnených materiáloch sú fotografie z mníchovskej redakcie rádia. Fotografie urobil infiltrovaný agent Pavel Minařík, ktorý dal do redakcie bombu. Momentálne je súdený v Česku za pokus o atentát. (mip)
Agenti fotili demonštráciu emigrantov v Nemecku na podporu Charty 77.
V roku 1980 podpísali ďalšiu dohodu o spolupráci československá ŠtB a sovietska KGB. Adresa: http://archiv.uzsi.cz/main.php/themes?lng=cs
