Prvýkrát sa stretli v roku 2001. Bush mal povesť nedovzdelaného konzervatívca z Texasu, Blair moderného socialistu. Oni si však ľudsky sadli, vtipkovali, že používajú rovnakú zubnú pastu.

Spoľahlivé partnerstvo im vydržalo dodnes, čo sa im hodí, pretože práve počas krízy človek, ba i politik potrebuje skutočnú oporu. A situácia Busha i Blaira je dnes kritická. Dôvody, prečo v posledných týždňoch dôvera americkej i britskej verejnosti k ich lídrom dosiahla historické minimá, nie sú úplne rovnaké, ale iracký faktor zohráva významnú úlohu. Stretnutie lídrov na odstrel, píšu britské Timesy a Economist sa zahráva s pojmom "os slabých", čím naráža na Bushovu "os zla", do ktorej v roku 2002 zaradil Irak, Irán a Severnú Kóreu. Útok na Irak je pre Busha a Blaira osudovou záležitosťou.

Nie je náhoda, že Blair prichádza v čase, keď cez víkend začala fungovať iracká vláda. Je to signál, že postupné sťahovanie vojakov z oblasti je už na dohľad a Iračania začnú postupne preberať správu nad krajinou. Američania majú teraz v Iraku 133-tisíc vojakov, Briti osemtisíc. Americkí velitelia od Busha očakávajú, že koncom tohto roku ich tam bude 100-tisíc.

Bush chce využiť Blairovu prítomnosť aj na svoju mediálnu ofenzívu. Ich vystúpenia sú načasované tak, aby sa dostali do vysielania hlavných amerických televíznych staníc. Nezverejnia časový harmonogram odchodu z Iraku ani iný strategický oznam, skôr sa len navzájom podporia. Blair síce už nie je obľúbený doma, ale v Amerike je to ešte stále najznámejší a najpopulárnejší zahraničný politik, ktorý Američanov podporil po teroristických atentátoch.

Zaujímavé je, že Blair sa v Amerike opäť vyhol prebraniu najvyššieho amerického vyznamenania Zlatej medaily Kongresu, píše ČTK. Oficiálne je to pre časovú zaneprázdnenosť, neoficiálne preto, že si Blair teraz neželá, aby medailu preberal od Busha, pretože ho v Británii často zosmiešňujú za ich až príliš tesné priateľstvo.