BRATISLAVA - Ruská ropná spoločnosť Rusnefť nevlastní 49-percent akcií slovenského Transpetrolu.
"Rusnefť akcie nemohol kúpiť, podmienka ich prevodu je jasne daná súhlasom ministerstva hospodárstva," povedal Malchárek s tým, že súhlas nedal.
Napriek tomu je však možné, že vláda nezabráni Rusnefti kúpiť akcie Transpetrolu. Má totiž pomerne slabú rokovaciu pozíciu.
Akcie v súčasnosti vlastní spoločnosť Yukos Finance B.V., ktorý podľa Malchárka požiadal ministerstvo o súhlas na predaj akcií Transpetrolu začiatkom februára.
V tom čase, 4. februára 2006, Yukos totiž uzatvoril s Rusnefťou zmluvu "o predaji a kúpe akcií a niektorých právach týkajúcich sa spoločnosti Transpetrol".
Malchárek sa teraz snaží podmieniť svoj súhlas zmenou pôvodnej privatizačnej zmluvy, ktorú v roku 2002 s Yukosom uzatvoril ešte bývalý minister Ľubomír Harach. Malchárek považuje zmluvu za nevýhodnú. "Chceme zmeniť predkupné právo, aby sa neopakovala taká situácia, v akej sme v súčasnosti," povedal.
Minister tiež chce, aby budúci vlastník akcií mal jasne stanovený záväzok uskutočniť investície a "chceme v zmluve jasne upraviť spôsob výpočtu ceny pre prípad, ak by chcel štát akcie odkúpiť naspäť".
Rusnefť v marci požiadala náš Protimonopolný úrad o súhlas na vlastnícky vstup do Transpetrolu. Stalo sa tak na základe spomínanej kúpno-predajnej zmluvy s Yukosom Finance B.V.
Podpredsedníčka Protimonopolného úradu Daniela Zemanovičová povedala, že Rusnefť si splnila povinnosť, ktorú jej ukladá slovenské právo.
To však ešte Yukos nezbavuje povinnosti požiadať ministerstvo o súhlas na prevod akcií v súlade
s privatizačnou a akcionárskou zmluvou. Sú to dve odlišné veci, povedala Zemanovičová.
Minister Malchárek upozorňuje na riziko, že Slovensko môže predaju zabrániť len do apríla roku 2007. Vtedy mu vyprší právo veta, ktoré vyplýva z privatizačnej zmluvy.
"Čím bližšie budeme k tomuto termínu, tým horšie budú naše šance dosiahnuť také zmeny v privatizačnej zmluve, ktoré by boli pre nás výhodné," povedal minister.
Keď možnosť uplatniť právo veta Slovensku vyprší, vláda na 49-percent akcií Transpetrolu stratí vplyv.
Minister v tejto súvislosti upozornil na ďalšiu mínu. Je ňou spor medzi štátom a firmami okolo podnikateľa Ignáca Ilčišina o 34 percent akcií Transpetrolu, ktoré sú zatiaľ vo vlastníctve štátu.
Problém sa ťahá od roku 1995, keď sa Ilčišin akcie pokúsil exekvovať na základe súdom uznaného dlhu, ktorý mu štát odmietol zaplatiť.
Ak štát príde o 34 percent akcií, zostane mu v rukách iba 17 percent.
"Aj preto je dôležité, aby sme udržiavali dobré vzťahy s Yukosom, aby v prípade najhoršieho držal so štátom," povedal minister.
Malchárek sa chce tento mesiac stretnúť so zástupcami Yukosu a hovoriť s nimi aj o spätnom odkúpení akcií Transpetrolu do vlastníctva štátu. "Určite túto tému otvorím, môže to však už byť bezpredmetné. Zmluva Yukosu s Rusnefťou môže totiž spätnému odkupu brániť," povedal Malchárek.
Americký súd povolil Jukosu predať akcie v Litve
NEW YORK - Americký konkurzný súd odmietol predĺžiť platnosť predbežného opatrenia, ktoré ruskej ropnej spoločnosti Jukos nedovoľovalo predať podiel v litovskej ropnej rafinérii Mažeikiu Nafta. Súd naposledy predĺžil platnosť predbežného opatrenia minulý piatok o jeden týždeň.
Prvýkrát rozhodol blokovať predaj Mažeikiu minulý mesiac na základe žiadosti konkurzného správcu Jukosu. Odvtedy sa objavili správy, podľa ktorých chce Jukos predať svoj podiel v litovskej rafinérii poľskej spoločnosti PKN Orlen. Potvrdil to litovský premiér Algirdas Brazauskas.
Jukos, ktorý musí zaplatiť miliardy dolárov na nedoplatkoch na daniach, sa pokúšal predať svoj 53,7-percentný podiel v tejto ropnej rafinérii od začiatku minulého roka.
Podľa akcionárskej zmluvy má konečné slovo v transakcii litovský štát, ktorý vlastní 40,66 percenta akcií spoločnosti Mažeikiu.
(sita)
| Analýza Šance slovenskej vlády zabrániť firme Rusnefť, aby získala akcie Transpetrolu, sú veľmi nízke. Minister Jirko Malchárek totiž pripúšťa, že Yukos Finance B.V. môže počkať, kým štátu vyprší právo veta. Potom nastane skutočný prevod akcií Transpetrolu na Rusnefť. Naša vláda by sa mohla pokúsiť presvedčiť Yukos, kým je ešte vlastníkom akcií Transpetrolu, aby zmenili privatizačnú a akcionársku zmluvu v prospech Slovenska. Podľa Malchárka by sa malo napríklad posilniť právo nášho veta a zaviazať investora k ďalším povinnostiam vrátane záväzných investícií. Je však otázka, prečo by mal Yukos vychádzať Slovensku v ústrety, ak je to proti záujmom jeho obchodného partnera - Rusnefti. Ak by aj Rusnefť s novými slovenskými podmienkami súhlasila, nebolo by to zadarmo. Mohla by od nás chcieť, aby Transpetrol neuvažoval o dovoze kaspickej ropy, ktorá konkuruje ruskej. Štát navyše nemôže príliš tlačiť ani na Yukos, ani na Rusnefť, lebo nie je vylúčené, že príde o 34 percent akcií Transpetrolu v spore s firmami okolo podnikateľa Ignáca Ilčišina. V prípade prehry na súde by Slovensku zostalo už len 17 percent akcií. Ak si bude chcieť udržať vplyv v Transpetrole, bude musieť mať dobré vzťahy so silnejšími akcionármi - či to už bude Yukos, Rusnefť alebo Ilčišin. Ak chce Slovensko dovážať kaspickú ropu, čo je aj v záujme Európskej únie, mal by mať nad Transpetrolom kontrolu. Tú môže získať len spätnou kúpou 49 percent akcií od Yukosu. Môže to však byť problém, lebo Yukos už uzavrel obchod s Rusnefťou. Napokon, aj keby si naša vláda uplatnila veto včas, Yukos môže akcie predať Rusnefti aj tak. Zaplatí pokutu 37 miliónov dolárov z celkovej kúpnej ceny 74 miliónov dolárov. Na obchode s Rusnefťou však Yukos už získal navyše asi 29 miliónov dolárov. Prípadná strata by teda nebola vysoká. Vyzerá to tak, že v každom prípade je Slovensko v nevýhode. IVAN ŠTULAJTER |
Autor: IVAN ŠTULAJTERĽUBOŠ JANČÍK
