Za bezdetnú sa považuje taká domácnosť, v ktorej nie je dieťa mladšie ako 15 rokov alebo dieťa závislé od rodičov vo veku od 15 do 24 rokov. Takmer každú druhú slovenskú domácnosť teda môžu tvoriť nielen jednotlivci, ale aj dvojice, ktoré buď ešte deti nemajú, alebo ktoré majú deti zaopatrené.

Slovenské domácnosti majú teda v porovnaní s inými krajinami v domácnostiach viac detí. Dvojdetných domácností máme 19 percent, čo je s Cyprom a Maltou najviac v únii. Domácností s viac deťmi je percentuálne viac iba na Cypre.

"Je nepochybné, že deti patria v našej populácii medzi najpreferovanejšie hodnoty," povedala Magdaléna Piscová zo Sociologického ústavu SAV.

Domácnosti, ktoré tvoria jeden rodič a najmenej jedno dieťa, na Slovensku predstavujú iba šesť percent všetkých domácností s deťmi, čo je po Malte a Grécku najmenej. Piscová si myslí, že tradičný model, teda úplná rodina, má u nás hlboké korene a "tzv. liberalizácia rodinných foriem sa zatiaľ veľmi nepresadila".

Podporou rodine sa voličom zaliečajú v podstate všetky pomerne veľké politické strany. Peňažná pomoc však podľa odborníkov môže narobiť škodu, preto treba zlepšiť aj podmienky na zladenie rodičovstva a práce.

Z nedávno zverejnenej štúdie britských vedcov vyplýva, že ženy, ktoré zastávajú viac funkcií naraz, sú často zdravšie ako ich vrstovníčky, ktoré nepracujú a sú s deťmi v domácnosti. Pomerne dobré zdravie niektorých žien je "výsledkom toho, že kombinovali prácu s rodinou", povedala pre ČTK Anne McMunnová z londýnskej univerzity. Podľa nej sa ukazuje, že "vyššia účasť na chode spoločnosti môže znamenať lepší zdravotný stav".

Skladba domácností v roku 2005

* deti mladšie ako 15 rokov alebo od 15 do 24 a stále závislé od rodičov
- Údaje o Fínsku sú za rok 2004.
- Údaje o Írsku a Švédsku nie sú dostupné.

Zdroj: The family in the EU25 seen through figures. Eurostat, 2006.