ILUSTRAČNÉ FOTO - ARCHÍV SME
a.
Stredisko pri monitorovaní 18 diagnostických centier a reedukačných domovov pre deti a mládež, zistilo, že nesprávne využívajú "ochrannú miestnosť". Podľa Aleny Kotvanovej, vedúcej oddelenia výskumu, sa táto forma trestu "nadužíva", keď sa do nej dieťa umiestňuje aj pri drobných priestupkoch. Dôvodom na umiestnenie na samotku boli najmä úteky, ale neraz aj veľký počet "mínusových bodov", ktoré sa udeľujú napríklad aj za odvrávanie, slabšie pracovné a školské výkony, alebo dievčatám za to, že sa namaľujú.
Problematické je podľa strediska aj to, ak sa samotkou potrestajú deti za fajčenie, pretože mnoho detí v týchto zariadeniach je od nikotínu závislých a aj úteky sú často motivované touto závislosťou.
"Umiestňovanie detí do ochrannej miestnosti je v hrubom rozpore so zákonom o školských zariadeniach," píše stredisko. Podľa zákona sa táto miestnosť nemá používať ako trest. Zákon hovorí, že dieťa do 15 rokov nemôže byť v miestnosti viac ako 24 hodín, dieťa nad 15 rokov viac ako 72 hodín, pričom sa mu musí poskytnúť psychologická starostlivosť, materiál na vzdelávanie či inú relaxačnú činnosť. Limity však niektoré zariadenia nedodržiavali, rovnako neposkytli deťom potrebnú starostlivosť ani súkromie, pretože dvere sú mrežové, písať možno niekde len kriedou na čiernu stenu, "prostredie pôsobí odstrašujúco", často ide o studené pivničné priestory.
Ministerstvo školstva podľa hovorkyne Lucie Dobrodenkovej už na základe podnetu zo strediska pripravuje metodické usmernenie, ktoré "má upravovať podrobnosti pobytu v ochrannej miestnosti a podrobnosti o písomných záznamoch o tomto pobyte".
Stredisko minulý rok sledovalo aj dodržiavanie práv detí, ktoré odchádzajú do náhradnej rodinnej starostlivosti z detských domovov, zaočkovanosť detí v rómskych komunitách a postup pri zaraďovaní detí do špeciálnych škôl. (haj)
Čo zistili vlani
Predsudky voči rómskych deťom z detských domovov
Náhradné rodiny majú záujem najmä o nerómske deti, samotné detské domovy majú problémy s umiestňovaním rómskych detí do miestnych škôlok a škôl
Zdravotný stav detí z rómskych osád sa zhoršuje
Na základe rozhovorov s pediatrami stredisko zistilo, že klesá zaočkovanosť detí v rómskych osadách a znova sa v nich objavujú choroby, ktoré sa v minulosti podarilo obmedziť, ako záškrt, čierny kašeľ, TBC. Problém je aj s podávaním vitamínu D novorodencom, ktorý už lekári nedávajú rodičom priamo v ambulancii. Podobné to je s liečením zdravotných postihnutí, pretože niektorí rodičia, podľa pediatrov, neboli s deťmi do roka na odbornom vyšetrení.
Zaočkovanosť a zdravotná osveta podľa strediska stoja na osobnej angažovanosti lekárov a sestier, ktorí chodia sami priamo do osád, čo však "nemožno považovať za samozrejmosť a vôbec nie za systémový prvok". Nevyhnutní sú podľa výsledkov terénni zdravotníci. (haj)
