Znie to veľmi pekne: dajme matkám každý mesiac deň dovolenky navyše, aby sa mohli viac venovať svojim deťom, svojej rodine. Ktorá z mám by to neprivítala? Ako každý populárny návrh aj tento v sebe ukrýva to povestné ALE… A nielen to, tento návrh je v svojej podstate diskriminačný.
Prvá diskriminácia postihne paradoxne užívateľky tejto dovolenky, teda matku s dieťaťom (deťmi) do 15 rokov. Pri vstupe na trh práce táto žena bude mať nielen nevýhodu pre predpoklad častejšieho maródovania s deťmi, ale bude predstavovať aj riziko drahšej pracovnej sily. Totiž dvanásť dní ďalšej dovolenky pri priemernej hrubej mzde 500 Sk na deň predstavuje ročne navyše náklady na túto pracovníčku 8280 Sk. V súťaži o pracovné miesto ju to posunie v očiach zamestnávateľov na koniec zoznamu uchádzačiek. Neobstojí ani argument, že si to zamestnávateľ môže dať do nákladov, pretože prostriedky na krytie týchto nákladov musia vyprodukovať ďalší zamestnanci, ktorým takto zostane menej na ich vlastné platy a odmeny. A v tom je druhá diskriminácia tohto návrhu. Núti k solidarite skupinu pracovníkov, ktorí sú solidárni už v svojich daniach i odvodoch do fondov zdravotného, dôchodkového a nemocenského poistenia.
Ďalšia veľká skupina, ktorá je týmto návrhom diskriminovaná, sú ženy živnostníčky. Kategória dovoleniek u živnostníkov nie je riešená vôbec. Aj za súčasnej situácie sú podnikateľky ukrátené tým, že nemajú nárok na dávky pri ošetrovaní člena rodiny a ako samozamestnávateľky nemajú nárok ani na úhradu stravného pri služobných cestách. Ak má živnostníčka choré dieťa, môže si vybrať: zaplatí niekoho, kto sa o jej dieťa v chorobe postará alebo zatvorí svoju prevádzku a vystaví sa riziku, že príde o časť príjmov, ktoré zaisťujú jej prežitie. Pri súčasnom znení zákona o poistení sa jej môže stať, že spadne pod hranicu 100-tisíc Sk ročného príjmu a bude vylúčená zo zdravotného poistenia. Nemáte pocit, že to hraničí s porušovaním ústavných práv niektorých občanov tejto republiky?
Nezanedbateľný nie je ani fakt, že rozsah dovoleniek (20-25 dní), štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja (14 dní) a PN (priemerne 22 dní) spolu skracujú fond pracovného času o nezanedbateľných 56-61 dní, čo znamená, že tí, ktorí tvoria národný dôchodok, to musia stihnúť za 9-10 mesiacov v roku. Pri nízkej produktivite práce na Slovensku je takmer zázrak, že táto ekonomika ešte neskolabovala.
Preto by bolo vhodné, keby politici svoje nápady konzultovali vždy s tými, ktorých sa bezprostredne dotknú a až potom ťahali medové motúzy občanom popod nos. Inak sa pre niektorých z medových motúzov stáva bič.
JARMILA TKÁČOVÁ, Košice