„Áno, na Slovensku určite existuje niekoľko desiatok, možno dokonca viac ako sto špecialistov, ktorých hrubý ročný príjem je milión korún a viac. V tomto počte nie sú zahrnutí riadiaci pracovníci ani živnostníci.“
* O aké pozície ide a v čom vidíte dôvod takýchto zaujímavých príjmov?
„Veľká časť týchto ľudí pracuje na projektoch v zahraničí. Najčastejšie sú to konzultanti pri zavádzaní systému SAP R/3 a programátori. Sú zamestnaní na Slovensku, časť roka však strávia na služobných cestách u zákazníkov v zahraničí. Firmy im dávajú špičkové platy najmä z dvoch dôvodov. Po prvé, majú na to, pretože zahraniční klienti im zaplatia niekoľkonásobne viac ako slovenskí klienti. Po druhé, firmy sa snažia udržať týchto odborníkov pod svojimi krídlami, pretože je známych viacero prípadov, kedy sa zahraničný klient po spoznaní vyslaného pracovníka snažil dohodnúť priamo s ním bez účasti tunajšej firmy.“
* Darí sa našim firmám brániť proti úniku mozgov?
„Treba povedať, že najväčšia vlna vysťahovalectva už prešla. Ľudia odchádzajú sústavne, počty sa však znižujú, najmä pokiaľ ide o západnú Európu a Severnú Ameriku. Naopak, v minulom roku rástol záujem našich informatikov o prácu v Českej republike. Nie je v silách tunajších firiem konkurovať západným spoločnostiam vo výške platu. Predstavme si slovenskú softvérovú firmu, ktorá má päťdesiat programátorov a z nich piati ročne odídu pracovať do zahraničia. Možno by odišli len štyria, ak by firma zvýšila platy všetkým pracovníkom o 20 percent. To je však niekoľko miliónov korún ročne a za to jeden programátor nestojí. Jeden z našich klientov má na riešenie úniku mozgov svojský recept: firma totiž prijíma takých pracovníkov, ktorí neovládajú žiaden cudzí jazyk.“
* Koľko by mala firma platiť napríklad správcovi siete?
„Otázka je síce jednoduchá, ale odpoveď sa pohybuje medzi 12-50-tisíc korún mesačne. Aby som vedel uvedený interval zúžiť, treba brať do úvahy niekoľko ďalších informácií. Jednak svoje v tejto oblasti zohráva miesto pôsobiska. Ten istý pracovník, ktorý v Bratislave zarobí 20-tisíc korún, môže za tú istú prácu v Michalovciach zarobiť len 12-tisíc korún. Ďalším dôležitým faktorom vplývajúcim na výšku platu sú jazykové znalosti. Trhová cena odborníkov, ktorí aktívne ovládajú aspoň jeden cudzí jazyk, najlepšie angličtinu alebo nemčinu, je dnes približne o 25 % vyššia ako cena odborníkov bez aktívnej znalosti cudzieho jazyka. Na výšku platu však vplýva aj pracovná náplň a úroveň kvalifikácie. Tieto kritériá sú pre stanovenie platu najvýznamnejšie. Uvediem dva príklady správcov v Bratislave, bez aktívnej znalosti cudzieho jazyka. Pre správcu malej siete s dvojročnou praxou, ktorý zodpovedá za chod servera so systémom Windows NT a inštaluje bežný kancelársky softvér na počítače užívateľov, môže byť primeraný plat 20-23-tisíc korún. Naproti tomu priemerný plat správcu internetového a poštového servera s päťročnou praxou, ktorý má na starosti bezpečnosť firemných dát, môže byť 35-40-tisíc korún. Ďalším faktorom, na ktorý netreba zabúdať, sú osobnostné črty. Medzi informatikmi je všeobecne známe, že najlepší odborníci sú spravidla introverti. Keďže extrovertov je menej a sú pritom žiadanejší, prejavuje sa to na trhu ich vyššou cenou. Naši klienti často riešia dilemu, či majú prijať špičkového odborníka - introverta alebo radšej extroverta, ktorého odborná úroveň je nižšia.
Pri stanovovaní primeraného platu na určitú pozíciu vedia poradiť naši konzultanti, ktorí sa dobre orientujú v oblasti informačných technológií, pretože sami pôsobili ako manažéri v tejto oblasti.“
* Sú k dispozícii určité prieskumy, ktoré mapujú aktuálnu situáciu v odmeňovaní pracovníkov pôsobiacich v oblasti informačných technológií?
„Viem o viacerých štúdiách, ktoré sa však vyznačujú tým, že v tejto oblasti sú príliš zjednodušené a nerozlišujú napríklad skutočné úlohy správcu siete, ktoré sú pre stanovenie jeho platu najdôležitejšie. Keďže nás naši klienti žiadajú o čo najpresnejšie údaje, rozhodli sme sa zrealizovať podrobný prieskum platov v tejto oblasti. Práve v tomto období realizujeme zber údajov.“
