Koncepcia učiacej sa organizácie vnáša do diskusie nový rozmer. Namiesto toho, aby sa o nej hovorilo ako o samostatnej funkcii, považuje sa celá organizácia za učiaci sa systém, kde sa jednotlivci učia z činností, ktoré sa v organizácii vykonávajú, a kde sa organizácia ako celok učí z aktívnej súčinnosti jednotlivcov, uvádza publikácia Vzdelávanie a rozvoj manažérov (Grada). Podľa nej si učiaca organizácia vyžaduje zmeny ľudských rolí, štýlov riadenia a spôsobu, akým sa pozerá na človeka ako na vynaliezavého. Takisto núti vzdelávateľa, aby prehodnotil ich roly.

Situácia na svetových trhoch sa zmenila, a hoci v spôsoboch podnikania nastala novách epocha, zmenilo sa len veľmi málo vo výchove manažérov v podnikoch a obchodných školách. Až na konci osemdesiatych rokoch sa začalo k vzdelávaniu manažérov pristupovať po novom tak, aby sa zabezpečila hodnota aj návratnosť času a investícií do procesu zvyšovania riadiacich schopností. Rýchlo sa meniaca situácia na trhoch a nové požiadavky zákazníkov zvýšili tlak na takmer všetky organizácie, aby sa stali pružnejšími, vnímavejšími a rýchlejšími vo vývoji a zavádzaní nových alebo lepších výrobkov a služieb.

Organizáciu, ktorá je charakterizovaná ako pohotovo reagujúca na trh, prenášajúca zodpovednosť v rozhodovaní na svojich zamestnancov a pripravená na zmenu, možno označiť ako učiacu sa organizáciu. Podstatou učiacej sa organizácie však nie je vzdelávanie, ale rozvoj a sebavzdelávanie samotného pracovníka, ale aj organizácie ako celku. Sebavzdelávanie spočíva totiž v riešení problémov a organizácia sa učí tým, ako problémy rieši. Napokon učenie sa zo samotnej práce sa tu chápe ako jedna z podstatných častí manažérovej práce. Podľa názorov odborníkov, ako sa učiaca organizácia rozvíja, musia sa používať také techniky, ako je rotácia pracovníkov, plánované získavanie skúseností a vytváranie krátkodobých projektových tímov.

Organizácia sa učí tým, že koriguje svoje správanie, rozhodnutia a pritom vychádza z informácií, ktoré získava z vnútorného a vonkajšieho prostredia. Vnútorné prostredie to môže byť napríklad inovácia nových výrobkov, výsledky analýzy podnikovej klímy, návrhy alebo kritiky na poradách, finančné správy. Netreba však zabúdať ani na informácie z vonkajšieho prostredia - sťažnosti zákazníkov, otváranie nových trhov, výskyt nových technológií, konanie konkurencie, zmeny záľub zákazníka.

Správna učiaca sa organizácia by tiež mala:

- mať takú atmosféru, ktorá povzbudzuje jej členov, aby sa učili, rozvíjali svoje možnosti (ľudia robia viac, než je ich povinnosťou, vyvíjajú iniciatívu, rozvíjajú svoju inteligenciu a realizujú sa v práci),

- rozširovať kultúru učenia aj na zákazníkov, dodávateľov a iných významných partnerov, kedykoľvek je to možné (niektoré programy komplexného riadenia kvality obsahujú spoločné semináre s dodávateľmi, pozývajú zákazníkov, aby sa zúčastňovali vnútropodnikových vzdelávacích a rozvojových programov),

- stavať stratégiu rozvoja ľudských zdrojov do stredu svojej podnikovej politiky tak, že sa procesy individuálneho učenia sa a učenia sa organizácie stávajú jednou z hlavných podnikových činností,

- uskutočňovať nepretržitý proces premeny organizácie.

(r)