Vzdelanie sa vo všeobecnosti spája so schopnosťou lepšie sa pohybovať na trhu práce. Vzdelaný človek by mal vedieť dobre identifikovať problém, vidieť kúsok dopredu a keď tam príde, mal by sa vedieť lepšie, ako nevzdelaný, orientovať v nenatrénovanej situácií, t. j. mal by byť

flexibilnejší.

Prosperita a úspešnosť našich firiem závisí od sociálneho kapitálu, t. j. od takých pracovníkov, ktorí sú spôsobilí pre výkon svojej profesiovej role. Znamená to, že pre vykonávanie svojej práce majú nielen odborné, ale aj psychické a fyzické predpoklady. A takisto ide o ľudí, ktorí sa vzdelávaním môžu k týmto predpokladom dopracovať. Je snahou každého zamestnávateľa, aby zamestnával čo najkvalitnejších pracovníkov, pretože tak môže maximalizovať svoj pracovný potenciál. Predmetom personálneho manažmentu v súčasnosti nesmie byť len prijímanie novej pracovnej sily a jej rozmiestňovanie, ale aj možnosť prípravy na konkrétnu pracovnú činnosť, kvalifikačný rast, rekvalifikáciu a pod. Personálny manažment je starostlivosť o ľudský potenciál organizácií.

Cieľom firiem by malo byť vychovať si vlastných vysoko kvalifikovaných odborníkov v súlade s ich vlastnými potrebami. Programy kvalifikačného rastu a vzdelávania pracovníkov by okrem personálnej administratívy mali tvoriť jadro personálneho manažmentu. Po realizácii kariérového plánu je potrebné overiť si, či sa určené kariérové ciele dosiahli a ako to pracovníci prežívali. Bez rozvoja vzdelanosti nemôžu dlhodobo uspieť nielen firmy, ale nemôžu sa tiež realizovať žiadne kroky, ktoré podporujú ekonomický rast a trvalú prosperitu. Samozrejme, že nestačí len deklarovať tieto posolstvá o význame vzdelávania. Pre rozvoj vzdelanosti musia byť vytvorené adekvátne podmienky. Úžasný význam vzdelania je v tom, že okrem múdrosti a odbornosti má aj humanizujúce poslanie, napríklad šírenie hodnôt a dobra. O každom zamestnancovi by mal existovať sociálny portrét, to znamená identifikácia jeho kladných a záporných stránok, a podľa neho cielene zamerať profesionálne vzdelávanie. Vzdelávanie by malo byť v centre pozornosti podnikateľskej politiky. Personálni manažéri tvrdia, že firmy, ktoré sa orientujú na vzdelávanie svojich pracovníkov, dosiahnu imidž nielen u svojich zamestnancov, ale aj u zákazníkov a potencionálnych uchádzačov o prácu.

Ciele vzdelávania by mali byť orientované do oblasti poznávacej (prehlbovanie si odbornej spôsobilosti), ale aj do oblasti emotívnej (sústrediť sa na tie správne princípy, ako napríklad hodnoty, postoje a pod.).

Odborná kvalifikácia sa musí orientovať na konkrétne vedomosti a manuálne zručnosti, ktoré si vyžaduje profesiová rola. Psychosociálna kvalifikácia sa zameriava na také vlastnosti ako sebadôvera, motivácia, schopnosť nadväzovať kontakty, dokázať prekonať odpor proti zmenám v organizáciách (nové technológie, nové princípy a ciele, prechod zo štátneho do súkromného sektoru, znižovanie stavu pracovníkov, zmena vedenia organizácie). Väčšina zamestnancov prežíva počas zmien určité straty. Sú to straty istoty, pocitu kompetencie straty vzťahov.

Výchovno-vzdelávací proces je základná, kontinuálna činnosť, ktorá nikdy nekončí, ale musí sa sústavne zlepšovať v súčinnosti s pokrokom vedy, pôsobením ekonomickej reformy, zmenou prostredia a prístupov v oblasti pracovných vzťahov.

V časopise Medzinárodná politika boli publikované nové ciele Európskej únie vo vzdelávacej politike. Uvádzame len niektoré z nich:

- stanovenie spoločných cieľov vzdelávacích systémov,

- podstatné zvýšenie ročných výdavkov na ľudské zdroje,

- rozvoj lokálnych vzdelávacích stredísk dostupných pre všetkých a pod.

V. Redingová v časopise Academia uvádza: ak chceme vybudovať Európu, ktorá má dušu, poslanie, svetovú úlohu a ktorá je bližšia srdciam svojich obyvateľov, je na školách, univerzitách, strediskách, kde si Európa môže dať dušu.

PhDr. DUŠAN PIRŠEL