Vodárenské spoločnosti by mali do roku 2015 preinvestovať 150 miliárd korún. Takmer dve tretiny sumy pôjdu na kanalizáciu a výstavbu nových či modernizáciu existujúcich čističiek odpadových vôd. FOTO - TASR
BRATISLAVA - Vstup spoločnosti Veolia Voda Slovenská republika, dcérskej spoločnosti francúzskej Veolie, do dvoch prevádzkových vodárenských spoločností sprevádzali obavy z bezohľadného zvyšovania cien. Obce a mestá, akcionári Podtatranskej vodárenskej spoločnosti a Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti, napriek tomu vstup investora odhlasovali. Veolia bude v oboch regiónoch v nasledujúcich desaťročiach predávať vodu.
Cieľom sú vnútorné úspory
Ide o tzv. prevádzkový model, keď vo vlastníctve materskej spoločnosti zostáva celá infraštruktúra, ale o jej využívanie vrátane zákazníkov sa stará súkromná spoločnosť. Materská spoločnosť je pod kontrolou miest a obcí a spoluprácou vzniká verejno-privátne partnerstvo.
Obce sú presvedčené, že zahraniční investori dokážu efektívnejšie prevádzkovať vodárenské spoločnosti, ako keby to robili ony samy. Navyše, na prenájme infraštruktúry budú ešte zarábať, lebo prevádzková spoločnosť im platí nájomné.
Riaditeľ slovenskej Veolie Tomáš Paclík si myslí, že investor dokáže zavedením nových procesov znížiť prevádzkové náklady o 10 až 20 percent, čo je pre neho priestor na dosiahnutie zisku. Vychádza zo skúseností z Česka, kde firma ovláda vyše 40 percent trhu s vodou.
O stálom zvyšovaní efektivity hospodárenia vodární hovorí aj Petr Konečný, generálny riaditeľ Trenčianskej vodohospodárskej spoločnosti, ktorá od roku 1999 prevádzkuje vodovodné a kanalizačné systémy v okrese Trenčín a Nové Mesto nad Váhom. Odvtedy firma znížila počet zamestnancov, zvýšila vzdelanostnú úroveň vo firme a zaviedla európske normy kvality, tvrdí. V Trenčianskej vodohospodárskej má väčšinu nadnárodná spoločnosť Suez.
Pozor na zmluvy
Starostovia a primátori sa spoliehajú na to, že súkromných investorov v prevádzkových spoločnostiach ustrážia cez materské spoločnosti, ktoré zodpovedajú za investície aj ceny vodného a stočného. Tretí sektor však nabáda k ostražitosti.
Prezidentka Transparency International Slovensko Emília Sičáková-Beblavá upozorňuje, že skúsenosti s privátno-verejným partnerstvom vo vodárenskom sektore nie sú len dobré. Keďže ide o dlhodobé kontrakty, veľa závisí od stability politicko-ekonomického systému konkrétnej krajiny. "Pri samotnom kontrakte je veľmi dôležitá presná definícia problémových oblastí a ich vhodná regulácia," tvrdí.
Na prípravu zmluvy by za verejný sektor preto mali dohliadať špičkoví odborníci. "Inak hrozí, že bude mať navrch privátny investor," povedala Beblavá. Súkromný partner môže napríklad dosahovať zisk na úkor opráv a údržby vodovodov a kanalizácií. Ceny vodného a stočného totiž nemá priamo pod kontrolou. Na návrh materských spoločností ich schvaľuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.
Dôležitá je otvorenosť
Úspech spolupráce komunálnej sféry so súkromnými partnermi podľa Sičákovej zaručuje férová súťaž a zverejnenie nájomnej zmluvy.
Riaditeľ Veolie Tomáš Paclík si myslí, že advokátska kancelária, ktorá pripravovala 30-ročný kontrakt za obce, ktoré sú akcionármi Podtatranskej vodárenskej spoločnosti, odviedla dobrú prácu. "Zmluva je tvrdá," povedal. Obce napríklad kontrolujú prevádzkovú firmu cez 23-člennú dozornú radu materskej spoločnosti, v ktorej sú rovnomerne zastúpení starostovia a primátori. "Obce navyše dostali štyri miesta z deviatich aj v dozornej rade prevádzkovej spoločnosti."
Trenčianska vodohospodárska bude spravovať vodovody a kanalizácie do roku 2019. "Je to klasická outsourcingová zmluva," hovorí Želmíra Harvánková, výkonná riaditeľka Trenčianskych vodární a kanalizácií. Spoločnosť kontrakt zverejnila.
Nájomná zmluva
Nájomná zmluva medzi prevádzkovou a materskou vodárenskou spoločnosťou je konštruovaná tak, že nájomné mierne presahuje výšku odpisov. Povinnosťou materskej spoločnosti je zabezpečovať rekonštrukciu a výstavbu nových vodovodných sietí. Prevádzková spoločnosť sa stará o ich údržbu. (dc)
Ceny vodného a stočného budú stúpať
Vodárenské firmy napriek vnútorným úsporám nepredpokladajú, že budú znižovať ceny. Naopak, vodné a stočné by malo z roka na rok stúpať. Okrem vyrovnania krížových dotácií, ktoré budúci rok čaká Trnavskú, Stredoslovenskú a Severoslovenskú vodárenskú spoločnosť, poženú ceny hore investície do ekológie a nových vodovodov a kanalizácií.
Do vodárenského sektora by sa malo do konca roka 2015 podľa vládneho programu investovať asi 150 miliárd korún. Zhruba za tretinu by sa mali dobudovať vodovody a dve tretiny pôjdu na kanalizáciu, ako aj na výstavbu či modernizáciu existujúcich čističiek odpadových vôd.
Ceny by sa podľa Paclíka mali dvíhať o infláciu, a "možno o trochu viac". Šéf Trenčianskej vodohospodárskej si myslí, že ceny budú rásť rýchlejšie ako inflácia, "Vývoj bude upravený o investičnú náročnosť a pokles spotreby," povedal Petr Konečný. Podobne aj generálny riaditeľ Bratislavskej vodohospodárskej spoločnosti Daniel Gemeran si myslí, že ceny vodného a stočného porastú rýchlejšie ako inflácia, najmä pre investície. "O koľko presne, sa určuje veľmi ťažko, lebo nikto zatiaľ jednoznačne nepotvrdil, či platia prepočty ministerstva životného prostredia vládou schválenej koncepcie," povedal.
Prepočty ministerstva životného prostredia počítajú s tým, že Európska únia cez štrukturálne fondy a fond súdržnosti prispeje zhruba 58,1 miliardy korunami. Štát by mal z rozpočtu dať 36,3 miliardy korún. Obce, ktoré zodpovedajú za zásobovanie obyvateľov vodou, by spolu s vodárenskými spoločnosťami a bankovými úvermi mali preinvestovať 52 miliárd korún.
Ako vzniká cena vodného a stočného?
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vydá výnos, ktorým stanovuje rozsah cenovej regulácie vodného a stočného, teda náklady, ktoré si firmy môžu do cien započítať, ako aj spôsob, akým sa určí ich primeraný zisk. Vodárenské spoločnosti podľa výnosu vyrátajú návrhy, ktoré predložia úradu na schválenie.
Vo vodárenských spoločnostiach, ktoré majú dcérske spoločnosti s privátnym investorom, cenu navrhuje prevádzková spoločnosť, materská ju schvaľuje a predkladá úradu. Napríklad ceny navrhnuté Veoliou ako súkromným investorom v Podtatranskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti schvaľuje Podtatranská vodárenská spoločnosť, kde sú akcionári obce a tá ich posúva na schválenie regulačnému úradu. (dc)
Čo sú krížové dotácie?Ak spoločnosť krížovo dotuje svoje služby, odberateľ vždy platí aj za niečo, čo si neobjednal a nespotreboval. Krížové dotácie existovali napríklad medzi dodávkou pitnej vody a odvodom použitej vody. Ľudia, ktorí neboli pripojení na kanalizáciu, platili v dodávke pitnej vody čiastočne aj za jej odvedenie. Záviselo od podmienok vodárenskej spoločnosti, ako s výškou platieb narábala, ale ceny boli v každom prípade deformované.
Existovali aj krížové dotácie medzi jednotlivými skupinami odberateľov. Podniky platili viac, aby domácnosti mohli platiť menej. Zvýšené náklady si podnikateľ zahrnul do ceny výrobku, a tak ich zaplatili spotrebitelia, ale len tí, ktorí si ho kúpili.
Krížové dotácie spôsobovali, že žiadna skupina odberateľov neplatila spravodlivé ceny. "Takýto stav nebol spravodlivý a deformované cenové prostredie bolo treba zmeniť," povedal hovorca Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Miroslav Lupták.
Definitívne by mali krížové dotácie v cenách vodného a stočného skončiť na budúci rok. Dosiaľ ich ešte neodstránili tri spoločnosti - Severoslovenská, Trnavská a Stredoslovenská vodárenská spoločnosť.
(dc)
Vodné a stočné v najväčších vodárňach
(za m3 privedenej a odkanalizovanej vody v korunách)
Spoločnosť Domácnosti Ostatní
Trenčianska vodohospodárska spoločnosť 58,90 58,90
Bratislavská vodárenská spoločnosť 54,30 54,30
Trnavská vodárenská spoločnosť 52,30 58,20
Západoslovenská vodárenská spoločnosť 58,20 58,20
Východoslovenská vodárenská spoločnosť 59,10 59,10
Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť 59,00 59,00
Stredoslovenská vodárenská spoločnosť 59,00 60,80
Severoslovenská vodárenská spoločnosť 52,50 55,30*
*ide o priemernú cenu
Poznámka: polotučne sú zvýraznené spoločnosti, ktoré ešte neodstránili krížové dotácie
Strategický partner má pomôcť vodárom
POPRAD - Podtatranská vodárenská spoločnosť plánuje do roku 2015 zásobovať pitnou vodou 90 percent obyvateľov regiónu a dosiahnuť 70-percentný podiel napojenia na verejnú kanalizáciu. Vyžiada si to investície 10 miliárd korún. Generálny riaditeľ spoločnosti Vladimír Pastorek (na snímke tasr) včera povedal, že nedostatok peňazí na investície vyrieši vstup strategického partnera do dcérskej spoločnosti s názvom Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť.
Víťazom výberového konania sa stala francúzska spoločnosť Veolia Water, ktorá ponúkla za akcie Podtatranskej 400 miliónov korún a ďalšie výhody pre región. Zmluva o prevode 100-percentného balíka akcií je pripravená na podpis. (tasr)
