Takmer päť mesiacov po voľbách sa irackí sunniti, šiiti a Kurdi konečne dohodli na zložení vlády národnej jednoty. V sobotu ju potvrdil parlament. Kabinet, ktorý ešte nemá obsadené kľúčové posty ministrov vnútra a obrany, je prvou permanentnou vládou Iraku od pádu Saddáma Husajna v roku 2003. Prvé riadne zasadnutie vlády sprevádzalo včera násilie na irackých uliciach. Cez víkend si opäť vyžiadalo niekoľko desiatok obetí.

Práve boj proti násiliu, terorizmu a anarchii v irackých mestách bude najväčšou výzvou pre vládu premiéra Nuriho Malikiho. Na to však premiér potrebuje urýchlene nájsť vhodných kandidátov do kresiel ministra vnútra a obrany. Maliki podľa agentúry Reuters prisľúbil, že to bude do "niekoľkých dní". Práve pre spory o obsadenie týchto pozícií niekoľkokrát skrachovali rozhovory o vytvorení koaličnej vlády. Napokon sa dohodlo, že ministerstvo vnútra dostane zástupca šiitov a obranu zase sunnitský predstaviteľ. Malikiho vláda už včera avizovala, že nestrpí žiadne ozbrojené zložky, okrem pravidelnej armády a polície. Očakáva sa, že začne s odzbrojovaním milícií napojených na politické strany, čo môže spôsobiť značný odpor jednotlivých irackých zoskupení.

Pozorovatelia vidia v 33-bodovom vládnom programe niekoľko problematických miest, pre ktoré hrozí rozpad vlády národnej jednoty. Ide predovšetkým o snahu sunnitov revidovať irackú ústavu tak, aby sa oslabil vplyv Kurdov na ropné polia na severe a šiitov na juhu, ale aj debatu o tom, aký má byť vplyv islamu na chod krajiny.

Zostavenie novej irackej vlády znamená istú úľavu pre vlády vo Washingtone a v Londýne. George Bush aj Tony Blair, ktorí čelia výraznému poklesu obľúbenosti aj pre iracké ťaženie, vytvorenie vlády privítali. Otázkam, kedy z krajiny stiahnu svojich vojakov, sa však ďalej vyhýbajú. (mik)