Dvojgólový strelec v jednom zápase je v našej Superlige vzhľadom na zvlhnutý pušný prach viacerých tímov a hráčov vzácnosťou. Po Martinovi Fabušovi z Trenčína, ktorý skóroval dvakrát v 19. kole, sa kanonierom v 22. kole stal RICHARD VARADIN (29), posila vedúceho tímu MŠK Žilina, kam prišiel z Ružomberka. Jeho góly mali vysokú hodnotu, Žilina prehrávala s 1. FC Košice 0:2 a zásahy Varadina znamenali v 75. min vyrovnanie a v 89:52 min obrat skóre v prospech vedúceho superligového tímu. Boli to prvé majstrovské góly Varadina v Žiline, tretí v tomto ročníku a dvanásty a trinásty v Superlige. Dobre stavaný strelec (188 cm/83 kg) sa v mladosti videl v legendárnom Holanďanovi Marcovi van Bastenovi a jeho góly nám tohto superstrelca trochu oživili. Nimi vlastne aj oslávil narodenie druhého syna Patrika. Dostal meno tohto svätého írskeho patróna, ktorý mal meniny v nedeľu po víťazstve Žiliny. Írsko a Patrik s Varadinom trochu súvisia, krátky úsek kariéry strávil odchovanec Slovana práve v Írsku v tíme University College Dublin, kde bol najlepším strelcom.

Do zápasu ste vstúpili za stavu 0:2. Verili ste si vy aj mužstvo, že urobíte obrat?

„Určite, túžili sme vyhrať. V prvom polčase sme mali smolu, v druhom sa na nás, aj vďaka našej vôli a túžbe po víťazstve, usmiala aj športová šťastena. Ale tá k futbalu tiež patrí.“

Dali ste už v Superlige dva góly?

„Raz a zhodou okolností tiež Košiciam pred rokom v drese Ružomberka. A oba hlavou.“

Tentoraz bol jeden nohou, jeden hlavou, ale vo vašom podaní častejšie registrujeme góly hlavou.

„Máte pravdu, väčšiu polovicu mojich gólov som dal hlavičkami.“

Koľko gólov vlastne máte na konte?

„Vyše osemdesiat, neviem to presne, aj s druholigovými. Počas pôsobenia v ŠKP Devín som bol dva razy kráľom strelcom, raz s 26 a raz so 17 gólmi.“

Aká je vlastne ideálna dvojica Žiliny na hrote?

„To je vec trénera, v každom prípade na dva útočné posty sme traja – Gottwald, Nemec a ja, prípadne podľa iného trénerovho zámeru sa môže na hrot vytiahnuť aj Marek Mintál.“

S čím vás kupovala Žilina?

„Po odchode Reitera hľadala strelca, teda na góly. Manažér Karol Belaník mi ponukou veľmi pomohol, lebo tréner Mikuláš Komanický ma už v Ružomberku veľmi nestaval.“

Kadiaľ viedla doteraz vaša futbalová trasa?

„Zo Slovana som išiel do Írska do UCD Dublin, stadiaľ na chvíľu do Interu, potom pol druha roka na vojenčinu do ŠKP Devín, ďalej do Bardejova, Žiliny, opäť do Devína a opäť na pol druha roka, stadiaľ do Ružomberka a späť do Žiliny.“

Na ktoré pôsobenie máte najlepšie spomienky?

„Vyslove zlé nemám na žiadne, aj teraz v Žiline je dobrá, novo sa tvoriaca partia, ale veľmi dobré spomienky, spojené ale aj s trochou nostalgie, mám na Devín. Bojovali sme o postup do Superligy a nevyšlo to. Všetci sme boli vtedy z toho smutní.“

Čo si najviac doteraz ceníte?

„Tretie miesto s Ružomberkom v Superlige a účasť vo finále Slovenského pohára, kde sme prehrali 0:1 s Interom.“

Žilina vedie o osem bodov. Už sa hovorí o titule?

„Nie, sme pri zemi. Naším cieľom je predovšetkým dobre hrať, mojím strieľať góly a to ostatné príde.“

S kým sa vám najlepšie hrá?

„Nemôžem to zatiaľ určiť. Mužstvo sa buduje a ja som v ňom tri mesiace.“

Už ste dali gól doslova v posledných sekundách zápasu?

„Nie, stalo sa to po prvý raz.“

Na ktorý gól si najradšej spomínate?

„Neutkvel mi v pamäti žiadny, vždy je to ten posledný.“

Na konte máte trinásť gólov, na drese číslo 26. Nechceli by ste v štatistike dobehnúť na túto cifru?

„Bodaj by ste mali pravdu, bral som takúto rovnicu. Aké číslo, toľko gólov.“

Zaleteli ste v duchu po dvojnásobnom úspechu aj k manželke Andrei, Patrikovi a osemročnému Danielovi, ktorý je u svokrovcov v Bratislave?

„Určite, tie góly patrili aj im.“

JÁN MIKULA