Starožitníci tvrdia, že oni naše kultúrne dedičstvo neohrozujú a s kradnutým tovarom neobchodujú. Jeho pôvod síce nepreverujú, ale od predávajúceho žiadajú doklady, aby ich údaje mohli dať polícii, ak by bol tovar kradnutý. Tvrdia, že sa to stáva len ojedinele.
Starožitníci majú prehľad a vedia, že sa kdesi kradlo. Vtedy si dávajú väčší pozor. „Napriek tomu je možné, že sa k nám dostane tovar ukradnutý pred mnohými rokmi. Vystopovať pôvodného majiteľa je dnes už takmer nemožné,“ pripustil zamestnanec jednej z predajní v centre Bratislavy.
Starožitníci odmietajú aj to, že by pomáhali nelegálnemu vývozu do zahraničia. „Väčšina zahraničných kupcov pracuje vo firmách alebo v zastupiteľstvách pôsobiacich u nás a predmety sú určené na zariadenie ich interiérov.“
Ponúkané diela zvyčajne nemajú charakter historického dedičstva. „Ak do obchodu príde turista a chce si niečo kúpiť, nemáme dôvod nepredať to,“ hovorí zamestnanec.
Podľa majiteľky starožitníctva na Prepoštskej ulici by bolo vhodné zaviesť podobný systém, aký sa osvedčil v susednej Českej republike. „Zamestnanci Národnej galérie v Prahe priebežne monitorujú tovar ponúkaný na trhu a označujú kusy, ktoré nesmú opustiť územie štátu.“
Podľa riaditeľky umeleckých zbierok SNG Zuzany Homolovej na podobnú činnosť nemáme kapacity. „Naši kurátori monitorujú starožitníctva len do tej miery, aby zistili, či sa tam nenachádza niečo, čo potrebujeme do našich zbierok .“ (rp)
