„Ale môžeme len upozoňovať a upozorňovať,“ povedala pre SME Daniela Števčeková, riaditeľka odboru jazykovej kultúry. „Nemáme totiž právo ukladať postihy.“
Podľa Števčekovej (ale aj iných odborníkov na slovenský jazyk) má stabilne najvyššiu úroveň jazykovej kultúry Slovenský rozhlas.
Helena Čertíková z Jazykovej sekcie Slovenského rozhlasu tvrdí, že je to preto, lebo sa o jazykovú zdatnosť svojich moderátorov dlhodobo starajú. „Redaktori chodia pravidelne na preskúšavanie a podľa toho sa raďujú do tried.“
Platí pravidlo, že čím lepšia jazyková úroveň, tým vyššie hodnotenie a viac času za mikrofónom. „Ak má niekto vstupnú jednotku alebo dvojku, ešte musí na sebe pracovať. Trojkár môže samostatne moderovať relácie, štvorkár je už na profesionálnej úrovni. No a päťkár – takých je možno sedem ľudí v rozhlase. Najlepšie by bolo, keby bola vyššia úroveň ohodnotená aj platovo, ale zatiaľ to tak nie je,“ dodáva Čertíková.
Odborníci z ministerstva kultúry kritizujú najmä úroveň Slovenskej televízie a súkromných médií.
„Asi pred mesiacom sme poslali list riaditeľovi Slovenskej televízie, aby viac dbali na jazykovú úroveň redaktorov. A súkromné rádiá? Moderátorom občas vstúpim do duše, ale to je tak všetko. Oponujú mi, že sa chcú priblížiť svojim poslucháčom. Ale ich úlohou je predsa aj vychovávať. Ani malému dieťaťu sa nebudete približovať tým, že naň budete hovoriť nezrozumiteľnou hatlaninou,“ myslí si Števčeková.
Celkovo hodnotí jazykovú úroveň na Slovensku ako čoraz slabšiu. „Ani profesionálom nezáleží na jazykovej úrovni. Médiá prijímajú ľudí takpovediac z ulice a jazyková zdatnosť nie je podmienokou prijatia. Zhoršuje sa aj úroveň škôl – žiaci vychádzajú z lavíc s čoraz horšou znalosťou slovenčiny. No a vydavateľstvá? Je ich okolo tisíc a často produkujú aj knihy, ktoré neprejdú jazykovou úpravou – to bolo kedysi nemysliteľné!“
SOŇA REBROVÁ
