„Dnešná mládež si z pravopisu ťažkú hlavu nerobí,“ hovorí slovenčinárka Eva Vrbanová z gymnázia na Einsteinovej ulici v Bratislave. „Žiaci sa často spoliehajú napríklad na to, že počítač im text automaticky opraví. Gramatike sa začnú zvyčajne venovať až keď sú vo vyššom ročníku a chybami v seminárnej práci si narobia hanbu.“

Odborníci tvrdia, že dnešní žiaci sú slabí v pravopise, nevedia sa vyjadrovať a ich slovník je plný vulgarizmov a cudzích slov, ktorým poriadne nerozumejú. Mnohí sa domnievajú, že na vine sú aj verejní činitelia a moderátori, ktorí používajú nespisovné slová a nesprávne väzby. Na chudobe jazyka sa podieľa aj fakt, že deti čoraz menej čítajú. Kritika sa sype aj na hlavy učiteľov slovenčiny. Prekáža nám, že sa deti naspamäť učia kopu poučiek, ale nevedia ich použiť, že v škole podrobne rozoberajú stavbu vety, a pritom sa nevedia vyjadrovať. Učitelia v základných školách si myslia, že už aj od malých detí sa očakáva príliš veľa. Osnovy sú preplnené a niet času na dôkladné precvičenie a zafixovanie pravopisných a gramatických pravidiel.

Je jasné, že vyučovanie slovenčiny nie je efektívne a niečo treba zmeniť. Ani slovenčinári však nie sú zajedno v tom, čo by to presne malo byť. „Je množstvo názorov na to, čo by malo zostať v základnom učive a čo nie. V koncepcii výučby literatúry napríklad v súčasnosti prevažuje chronologické hľadisko, ale na Západe sa už dlho učí inak,“ hovorí Eva Vrbanová. „Myslím si, že treba nájsť vhodné prepojenie literatúry a jazyka. Otázkou je aj to, či by sa malo od študentov vyžadovať čítanie celých literárnych diel, alebo pracovať s vhodnými ukážkami. Ústny aj písomný prejav detí je slabý, preto by bolo potrebné viac priestoru venovať rozvíjaniu jazykovej zložky. Žiaľ ešte aj v gymnáziu musíme precvičovať pravopis.“

Učitelia slovenčiny nie sú spokojní so situáciou vo vyučovaní v našich školách a žiadajú, aby sa pri riešení otázok výučby slovenského jazyka a litratúry väčšmi brali do úvahy ich skúsenosti a názory. Predpokladajú, že problémy by mohla pomôcť riešiť aj stavovská organizácia, preto 15. marca tohto roku vznikla Slovenská asociácia učiteľov slovenčiny. Na jej pôde by radi vyvolali diskusiu o tom, aké hľadiská sa budú uplatňovať pri tvorbe učebníc, učebných osnov a štandardov. „Dúfame, že takto sa naše stanoviská zjednotia a vo väčšej miere dostanú do Štátneho pedagogického ústavu aj na ministerstvo,“ hovorí slovenčinárka Vrbanová. „Myslíme si, že doteraz sa naše názory v týchto inštitúciách rešpektovali iba málo.“

Odborníci často upozorňujú na to, že slovenčinu devastuje prílev amerikanizmov, rovnako ako nezáujem o správne a kultivované vyjadrovanie. „Podľa možnosti by sme sa mali vyhýbať cudzím slovám, najmä ak máme výstižné slovenské ekvivalenty,“ myslí si Eva Vrbanová. „Ale ak sa používa medzinárodne zrozumiteľný výraz a vhodné slovo v slovenčine neexistuje, bola by hlúposť vymýšľať novotvary. Treba tiež vzbudiť v študentoch záujem o slovenskú literatúru aj o kultúru všeobecne, napríklad diskutovaním o súčasných literárnych dielach, lebo tie sú im najbližšie. To by posilnilo aj ich vzťah k materinskému jazyku. Dnes si mnohí myslia, že slovenčina je im nanič a radšej študujú cudzie jazyky.“

MONA GÁLIKOVÁ