Spolu v "dvadsaťpäťke" predvlani žilo asi 25 miliónov cudzích štátnych príslušníkov, teda ľudí bez občianstva krajiny, v ktorej prebývali. Spolu predstavovali 5,5 percenta populácie únie.
Po Luxembursku nasledovali s najvyšším pätinovým podielom cudzích štátnych príslušníkov Lotyšsko a Estónsko, kde od sovietskych čias žijú početné ruské menšiny bez lotyšského alebo estónskeho občianstva. Všade inde nepresahoval podiel cudzincov v miestnej populácii desatinu.
Najväčší nárast cudzích štátnych príslušníkov zaznamenalo medzi rokmi 1990 až 2004 Luxembursko (z 28 na 38,6 %), nasledovalo Grécko (z 1,4 na 8,1), Španielsko (z jedného na 6,6) a Cyprus (z 4,2 na 9,4).
Cudzinci prevažne pochádzajú z krajín mimo únie, ale najpočetnejšiu komunitu napríklad v Luxembursku tvoria Portugalci, v Belgicku Taliani, v Írsku Briti, na Cypre "grécki" Gréci a na Slovensku českí občania.
Eurostat, ktorý vychádzal z údajov za predminulý rok, pripúšťa, že hlbšie porovnanie je ťažké vzhľadom na odlišné pravidlá na udeľovanie štátneho občianstva v jednotlivých krajinách únie. (čtk)
