BRATISLAVA - Júnové parlamentné voľby sa volebnou účasťou môžu podobať na nedávne voľby starostu Petržalky, keď do volebných miestností prišlo len zopár voličov. Z najnovšieho výskumu Inštitútu pre verejné otázky vyplýva, že "určite" alebo "takmer naisto" chce ísť hlasovať 35 percent voličov a "asi" 29 percent. Určite, takmer alebo asi sa na voľbách nechce zúčastniť 22 percent ľudí a ďalšia viac ako desatina vôbec nevie, či voliť pôjde alebo nie.

"Miera neurčitosti je ešte značná a volebná účasť môže mať vplyv na to, aké budú konečné volebné výsledky," hovorí sociologička Oľga Gyárfášová z IVO. Podľa prieskumu sa ľuďom nechce ísť hlasovať najmä preto, že stratili dôveru v politikov a strany, pre pocit bezmocnosti i preto, že im chýba vhodná alternatíva.

Kto má viac rozhodnutých

Najvyššie percento pevne rozhodnutých voličov má HZDS. Mečiarovu stranu chce určite voliť viac ako 59 percent prívržencov a len 11 percent z nich odpovedalo, že sa možno rozhodne inak.

Veľkú časť pevne rozhodnutých voličov má KDH, SMK a KSS.

Mierne nadpriemernú pevnosť rozhodnutia ukázali aj voliči Smeru. Práve v prípade Ficovej strany sa však v roku 2002 ukázalo, že ju nepodporilo tak veľa priaznivcov, ako naznačovali prieskumy preferencií. Smer vo voľbách dostal 13,5 percenta, čo bolo takmer o štyri percentá menej, ako mu prisudzovali sondáže.

"Voliči Smeru sa čiastočne zmenili, ale svojou veľkosťou sú blízki priemerným charakteristikám," myslí si spoluautor výskumu - sociológ Vladimír Krivý. Smer tak podľa Krivého naďalej patrí medzi strany, ktoré sa na pevnosť rozhodnutia svojich prívržencov príliš spoliehať nemôžu.

Ktorí sú menej rozhodnutí

Najmenej stabilných voličov má SF. Spomedzi nich chce Martinákovej stranu určite voliť len 6,7 percenta a dve tretiny prívržencov SF ho bude voliť "s veľkou pravdepodobnosťou". Až 28,3 percenta tvrdí, že sa možno rozhodne inak.

Pod priemerom v otázke pevnosti rozhodnutia sú aj priaznivci SDKÚ a SNS. Práve Dzurindova strana pred štyrmi rokmi prekvapila, keď prieskumy ukazovali len na desaťpercentnú podporu SDKÚ, nakoniec však získala viac ako 15 percent.

V poslednej chvíli

Autori prieskumu upozorňujú, že až 42 percent opýtaných povedalo, že od volieb k voľbám zvyknú "skôr meniť svoje rozhodnutie" a štvrtina ľudí s volebným právom sa rozhoduje "skôr v poslednej chvíli". Sociológ Krivý preto nevylučuje, že by sa aj v týchto voľbách mohol zopakovať pokles Smeru oproti prieskumom a naopak vzostup SDKÚ.

Kto komu verí

Smer a SF sú podľa Krivého stranami, ktoré by si pred voľbami mohli vo zvýšenej miere "preťahovať" voličov. Z výskumu vyplýva, že až 64 percent voličov SF dôveruje Ficovej strane a naopak 57 percent voličov fóra verí Smeru. Podobnosť názorov prívržencov Smeru a SF je zjavná aj v tom, ktorým politikom veria. V prípade SF ich najviac dôveruje v poradí Zuzane Martinákovej, Robertovi Ficovi a Ivanovi Gašparovičovi.

Voliči Smeru zasa najviac veria Ficovi, Martinákovej a ako tretiemu Robertovi Kaliňákovi.

SF a Smer však nie sú jediné strany, ktorých prívrženci do prvej trojky najdôveryhodnejších politikov zaradili aj ľudí z iných subjektov. Trojkami v rebríčku SDKÚ je Béla Bugár, pri SMK je zasa na treťom mieste Mikuláš Dzurinda a tretím najdôveryhodnejším politikom je pre voličov HZDS paradoxne najznámejší odídenec zo strany Ivan Gašparovič.

Väčšina sa cíti v strede

Najpočetnejšou skupinou pri piatich z ôsmich najsilnejších politických strán sú voliči, ktorí sa cítia byť prívržencami politického stredu. Výnimkou sú KDH a SDKÚ, v ktorých najväčšiu časť (49 a 53 percent) tvoria ľudia cítiaci sa ako prívrženci pravice. Na druhej strane sa až 68 percent priaznivcov KSS cíti byť ľavičiarmi.

V Smere, ktorý sa hlási k sociálnej demokracii, je len 39 percent ľudí hlásiacich sa k ľavici, 47 percent k stredu a šesť percent pravičiarov.

"Pre Slovensko je stále typické sebazaradenie do politického stredu," myslí si Gyárfášová, podľa ktorej sa však v poslednom čase posilnila pravicová orientácia najmä v prípade voličov SDKÚ.

17. júna tohto roku sa uskutočnia na Slovensku parlamentné voľby. Do akej miery ste rozhodnutý/-á sa na nich zúčastniť?

Dôveryhodní politici v očiach prívržencov politických strán

Zdroj: IVO, apríl 2006