a povedal jej, nech sa mu neozýva. Aj keď má pocit, že inak sa rozhodnúť nemohol, rozchod ho trápi. Priateľka mu odvtedy poslala niekoľko esemesiek, kde mu napísala, že jej chýba, prípadne bola zvedavá, kde Daniel práve je. Daniel nevie, ako má v takej chvíli reagovať, špekuluje nad tým, ako to ona myslí, či sa jej má ozývať, a ak aj náhodou zareaguje, tak skôr odmerane. Má pocit, že keby s ňou začal odznova, mohol by sa opäť sklamať.

Internetových čitateľov sme sa spýtali: Ako by ste na Danielovom mieste urobili vy?

Mám známu, ktorá svojmu priateľovi zahla. Bolo to v situácii, keď nemali práve dobré obdobie a ona mala pocit, že to nikam nepovedie a že ju priateľ zanedbáva a neoceňuje. Po pár týždňoch zistila, že ani ten druhý nie je bez chyby. Začala teda riešiť svoj pôvodný vzťah a teraz sú spolu už niekoľko rokov. Nikdy sa to nedozvedel a ani si nič nevšimol. Som presvedčená, že známa svoj čin nikdy nezopakuje, kým budú normálne fungovať. A že to jej vzťah k pôvodnému priateľovi upevnilo.

©

Niektoré veci sa dajú odpustiť a zabudnúť, niektoré sa odpustiť síce dajú, ale nedajú sa zabudnúť. A vzťah, ktorý nestojí na vzájomnej dôvere, nemá budúcnosť.

´

Ja som sa vracal k priateľke tri razy, nepodvádzala ma, ani ja ju. Nemal som ani pocit, že by niečo nefungovalo, ale ozajstne to neklapalo asi nikdy. Po dva a pol roku sme sa rozišli definitívne, teraz sme priatelia. Odvtedy prešlo asi 12 rokov. Myslím si, že pri nevere je absolútna strata dôvery. Človek síce odpustí, ak si myslí, že bez toho druhého nevie žiť, ale časom vzťah aj tak vychladne, lebo jeden je vždy nedôverčivejší voči druhému. A ak by mávali akokoľvek krátke sólo programy, tak sa to len urýchli.

®

Ja by som ocenil priateľkinu úprimnosť, že mi to vôbec povedala. Neutiekol by som od nej, ale snažil by som sa o nové definovanie budúcnosti vzťahu. Porozprával by som sa s ňou aj o prípadných krokoch, ktoré by bolo treba podstúpiť, ak by sa podobná situácia niekedy zopakovala. Nemyslím si, že je to dôvod na stopercentný rozchod, skôr by som v tom videl dôvod na upevnenie vzťahu a na jeho nové smerovanie.

™

Daniel a jeho priateľka nemajú voči sebe žiadne formálne záväzky, takže nevidím dôvod, aby jej Daniel veľkoryso odpúšťal vybočenie.

©

Môj názor je vyčkať, čas ukáže. Už som niečo v živote preskákala, takže viem, prečo. Nič nie je len čierne a biele, medzitým je mnoho odtieňov. Ak sa Daniel vráti k priateľke hneď, červík pochybnosti v ňom bude hlodať ďalej. Ak si však dá pauzu, po čase zistí, že emócie už vychladli a nevidí situáciu tak čierno, a bude to pre vzťah lepšie.

´

Vo svojom predchádzajúcom vzťahu som si išla - obrazne povedané - nohy dolámať, aby som zo seba vydala to najlepšie, aby to fungovalo, aby bola dobrá nálada, aby sme sa mali radi. Keď sa však na to spätne pozerám, pre môjho partnera to asi nebolo to najlepšie. Všetko, čo som robila, zobral ako samozrejmosť a postupne už vôbec neprikladal "ruku k dielu". To, že som doma ja a krásny syn sa časom stalo všedné. Jedného dňa na mňa vychrlil, že niekoho spoznal, ale ja som vraj stále na prvom mieste a podobne reči. Plakala som ako kôň. Stratenú dôveru nemožno vrátiť späť. Preto som dnes so synom radšej sama.

®

Celé mi to trocha pripomína situáciu, keď sa niekedy so svojou paňou prechádzame po trhu na Miletičke. "Júú, aké pekné paradajky. Zoberme zo dve kilá. - Vydrž dievča, to je len prvý stánok, pozrime sa ešte o uličku ďalej." Niekedy sa ďalej nájdu ešte krajšie, a niekedy sa vrátime k tým prvým. Žiaden problém - jednak nám pôsobí potešenie len tak sa poprechádzať po trhovisku, a na druhej strane - paradajky sa nemajú prečo urážať, keď si ich poobzeráš, preskúmaš, a nakoniec vyberieš tie najkrajšie. Tej dievčine z príbehu sa stalo niečo podobné. Možno chcela len nezáväzne skontrolovať, či niekde nie sú lepšie, a keď sa vrátila k tým prvým, už boli zbalené v debničke a naložené v aute.