BRATISLAVA 19. mája (SITA/AFP) - Od problematiky prevencie choroby AIDS v Afrike, až po emancipáciu žien v moslimskom svete. Práca jedného z najoslavovanejších a najcenzurovanejších nórskych autorov divadelných hier Henrika Ibsena aj sto rokov po jeho smrti stále rezonuje. V jeho rodnom meste Skien sú pri príležitosti výročia smrti známeho autora na 23. mája naplánované stovky kultúrnych podujatí.
"Môj prastarý otec zachádzal v témach, ako ľudské práva, sloboda tlače a emancipácia žien až do krajnosti. Tieto témy ostali dodnes v mnohých krajinách kontroverzné," uviedla Nora Ibsen, ktorá svoje krstné meno dostala podľa hrdinky jednej najoslavovanejších hier svojho predka Nora. Divadelné dielo z roku 1879, v ktorom hrdinka odíde z domu od svojho manžela, šokovalo vtedy všetkých návštevníkov. Z Ibsena sa tak stala ikona feministického hnutia. V Iráne hru pre jej kontroverznú tému zakázali. Prízraky z roku 1881, ktoré pojednávajú o význame manželstva a kresťanstva, cenzurovali v Bangladéši, keď miestny režisér chcel vymeniť skorumpovaného kňaza za mulláha.
"Pre mňa je sloboda najvyššou formou života," povedal raz Ibsen. V priemere na každú jeho zakázanú hru pripadá omnoho viac, ktoré na divadelných doskách hrajú. Ibsen v posmrtnom súboji súperi s Williamom Shakespearom o titul jedného z najhranejších autorov divadelných hier na svete. Každý týždeň sa jeho práce objavia v 130 divadlách po celom svete. "V gréckych tragédiách dominovali bohovia a hrdinovia, zatiaľ čo Shakespeare písal o šľachte a bohatých obchodníkoch. Ibsen tvoril hry o učiteľoch, sluhoch, remeselníkoch a bežných ľuďoch," prezradil riaditeľ Ibsenovho múzea Erik Edvardsen.
Ibsenove hry mali tiež vzdelávací charakter. V Prízrakoch načrtol prínos kontracepcie v Afrike, ktorá je dnes najhoršie zasiahnutým kontinentom chorobou HIV/AIDS. V hre polemizuje o tabu, ako incest, pohlavné choroby, či smrť dieťaťa pre syfilis, ktorým ho nakazil jeho otec po nechránenom sexe.
