Isté pohyby však podľa neho nastali v rozhodnutosti potenciálnych voličov jednotlivých strán. V prípade SDKÚ sa napríklad zvýšil podiel tých ľudí, ktorí sú pevne rozhodnutí voliť SDKÚ a naopak, klesá podiel tých, ktorí tvrdia, že sa ešte môžu rozhodnúť inak.
V porovnaní s prieskumom Ústavu pre výskum verejnej mienky (ÚVMM), ktorý zbieral údaje v takmer rovnakom období, sú rozdiely minimálne. Výnimkou je snáď len pozícia KSS a ANO, ktoré majú podľa Focusu o niečo vyššie preferencie. Podľa Dianišku však ide o veľmi malú početnosť. Voličov KSS označil za zvláštny jav preto, lebo z prieskumného pohľadu sú "najnevyspytateľnejší".
Politické strany zvyknú hovoriť, že prieskumy berú na vedomie a nechcú ich podceňovať a ani preceňovať. Politici však v predvolebnom období budúce volebné výsledky odhadujú často optimistickejšie, ako ukazujú agentúry.
Dianiška takéto vyjadrenia vníma ako snahu strán naznačiť svoj potenciál smerom k politickým partnerom. Druhým vysvetlením je snaha o mobilizáciu prívržencov. "Politik nemôže priznať, že strana má podporu pol percenta, ale že má šancu dostať sa do parlamentu a ľudia budú potom v menšej miere uvažovať nad prípadnou stratou svojho hlasu." Podľa Dianišku totiž všetci voliči pravidelne nesledujú prieskumy.
(sp)