"Nesúhlasíme so včerajším rozhodnutím vlády vylúčiť súkromný sektor z možnosti čerpať zo štrukturálnych fondov," povedal výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor. Klub 500 združuje veľké slovenské firmy s viac ako 500 zamestnancami.
"Pokiaľ naši priami konkurenti v zahraničí môžu fondy čerpať a my nie, tak to považujem za výrazné znevýhodnenie," povedal Gregor.
Vláda schválením Národného referenčného rámca rozhodla, kam pôjde asi 400 miliárd korún z eurofondov a kto ich môže získať. Budú to najmä samosprávy.
Spor nastal o to, či sa nezvýši korupcia. Gregor má totiž podozrenie, že peniaze sa budú v samosprávach "prioritne rozdeľovať na základe politickej príslušnosti a rôznych záujmových skupín".
Šéf občianskeho združenia Partnerstvá pre prosperitu Milan Ištván naopak tvrdí, že korupcia hrozí skôr vtedy, keď o peniaze z eurofondov žiadajú priamo súkromné firmy. Ištván pochybuje, ako a z akých peňazí by mohol "uplácať nejaký primátor pracovníkov ministerstva alebo štátnej agentúry". Tie totiž peniaze schvaľujú.
Na námietku, že teraz budú možno firmy uplácať napríklad primátora, aby získali zákazku, Ištván povedal, že "to mohli aj doteraz, ale tej korupcie bude menej".
Štátny tajomník ministerstva práce Miroslav Beblavý vidí spor takto: "Oba prípady sú korupciou, rozdiel je len v tom, že jedna je finančná a druhá politická." Podľa neho vláda nevylúčila z eurofondov podnikateľov, ale "len určité aktivity, napríklad cestovný ruch".
Faktom je, že väčšina peňazí z eurofondov aj tak skončí v súkromných firmách. Projekty sa totiž nakoniec premenia na zákazky pre firmy, ktoré budú stavať cesty či čističky.
Práve včera Európsky parlament schválil rozpočet Európskej únie na roky 2007 až 2013, ktorého dôležitou súčasťou sú eurofondy pre nové členské krajiny. Ekonóm Pavol Kárász súhlasí s rozhodnutím vlády, ktorá vyňala spomedzi uchádzačov o eurofondy podnikateľov. "Je to efektívnejšie, lebo nakoniec sa tie peniaze neprejedia, nedeformuje sa trh a efektívnejšie sa využijú prostriedky." Podnikatelia podľa Kárásza často predkladali projekty len preto, aby dostali peniaze, a nie preto, aby podnikali efektívnejšie.
"V minulých rokoch dochádzalo k situáciám, keď boli niektorí podnikatelia podporou z fondov zvýhodňovaní oproti ostatným. Narúšalo to trhové princípy," povedala Monika Szabová z ministerstva výstavby.
Dobrý projekt sa dá podľa Beblavého financovať aj inak ako cez eurofondy, napríklad bankovým úverom. "Ak projekt nie je dobrý a podnikateľ naň nezíska peniaze v banke, je na uváženie, či ho má financovať štát aj s pomocou eurofondov."
Rozhodovanie o európskych peniazoch sa v novom finančnom období, ktoré sa začína na budúci rok, veľmi nezmení. Projekty bude najprv posudzovať komisia z príslušného ministerstva.
Vybrané ministerstvá budú mať na starosti konkrétne oblasti, čiže operačné programy. Napríklad o peniazoch pre znalostnú ekonomiku má rozhodovať ministerstvo financií.
O tom, či ministerstvo konkrétny projekt schváli, rozhodne napokon až minister. "Rozhodovacie mechanizmy sa meniť nemusia, treba však zvýšiť kontrolu a transparentnosť rozhodovania," povedal Kárász.
Približne 400 miliárd korún by malo ísť prevažne do verejnej správy, na znalostnú ekonomiku a školstvo, cesty, životné prostredie, regionálnu pomoc a zdravotníctvo. Podnikatelia môžu priamo čerpať európske peniaze len na vedu, výskum a životné prostredie.
Vláda nehlasovala jednotne. Proti boli ministri hospodárstva, zdravotníctva a životného prostredia.
