ŠTRASBURG - Európska únia má po včerajšku s konečnou platnosťou nový rozpočet. Poslanci v Štrasburgu včera v treťom čítaní schválili spoločnú pokladnicu na roky 2007 až 2013 a uzavreli viac než ročnú bitku so štátmi únie o jej výške. Schválenie rozpočtu je dobrou správou najmä pre nové členské krajiny, pretože môžu naplno rozbehnúť prípravu na utrácanie eurodotácií.

Únia bude mať v rozpočte v nasledujúcich siedmich rokoch 864 miliárd eur, čo zodpovedá len jednému percentu hrubého národného dôchodku dvadsaťpäťky. Najväčšou položkou rozpočtu zostáva poľnohospodárstvo - na priame dotácie farmárom, rybárom a pomoc vidieku sa za sedem rokov minie vyše 370 miliárd eur.

Na druhom mieste sú peniaze z európskych fondov, ktoré rozdajú 308 miliárd eur. Viac ako polovicu z nich, 160 miliárd, predstavuje pomoc pre regióny v desiatich nových členských štátoch a pre pristupujúcich Bulharov a Rumunov. Súčasný šéf bloku, rakúsky kancelár Wolfgang Schüssel, upozornil práve na túto položku počas slávnostného podpisu prvého rozpočtu pre rozšírenú úniu. "Vysokoškolské štipendiá Erasmus bude môcť využiť o 100-tisíc študentov viac než teraz, a 160 miliárd pre nové štáty predstavuje dvojnásobok povojnového Marshallovho plánu. Môžeme byť hrdí," povedal.

Europoslanec Sergej Kozlík z HDZS však hovorí, že okrem schválenia rozpočtu zložitejšou a naliehavejšou úlohou bude reformovať jednotlivé štruktúry únie ako subjektu rozpočtového financovania. "Stačí spomenúť notoricky známu potrebu zeefektívnenia poľnohospodárstva ako najväčšieho adresáta európskych peňazí," povedal. Potrebné je podľa neho aj znížiť rozptyl podpory zo štrukturálnych fondov, lebo efektívnosť dotovaných programov je často pochybná, spôsob financovania tažko kontrolovateľný a korupcia či klientelizmus veľmi pravdepodobné.

Pre rozpočet zdvihlo ruku 440 z viac než šesťsto prítomných poslancov. Napríklad českí poslanci podporu odôvodnili najčastejšie tým, že tunajším regiónom ponúka nebývalý prísun peňazí. "Ani dosiahnuté dohody neodstraňujú konfliktné miesta a body improvizácie pri schvaľovaní ročných či dlhodobých finančných rámcov únie," povedal o rozpočte Kozlík. Podľa neho bude treba ďalej hľadať formy komunikácie najmä medzi radou únie a parlamentom a ďalej prehlbovať komunikáciu s národnými parlamentmi a vládami.

Autor: KATEŘINA ŠAFAŘÍKOVÁLUCIA KUBOŠOVÁBrusel