"V horizonte do jedného roka budú zrejme úrokové sadzby rásť. Dôvodom je rastúca inflácia a rastúci spotrebiteľský dopyt," hovorí analytik VÚB banky Martin Lenko. V dlhšom časovom horizonte budú úroky závisieť od výšky inflácie, hospodárskeho rastu a kurzu koruny. "Ak by inflácia rástla a koruna sa neposilňovala, dočkali by sme sa zrejme ďalšieho zvýšenia úrokových sadzieb," hovorí Lenko.
Po vstupe Slovenska do eurozóny by sa úroky z hypotekárnych úverov mali postupne vyrovnať úrokom, za ktoré ponúkajú úvery banky v ostatných krajinách eurozóny. V nich sa najnižšie úroky začínajú pod tromi percentami.
Keď Slovensko vstúpi do eurozóny, slovenská centrálna banka už nebude rozhodovať o výške úrokových sadzieb. Túto úlohu prevezme Európska centrálna banka. Úrokové sadzby, za ktoré si banky budú požičiavať peniaze, budú preto také isté ako v iných krajinách eurozóny. Podobné by preto mali byť aj úroky z hypoték.
Riaditeľ odboru treasury v Privat banke Miron Zelina odporúča záujemcom o hypotéku, aby si zvážili, či skočia na reklamné triky, keď banky ponúkajú úver za veľmi nízky úrok. Ak je sadzba nižšia, ako je priemer trhu, klient pravdepodobne zažije nepríjemný šok, keď mu po uplynutí fixácie zvýši banka úrok tak, že bude platiť oveľa viac ako v iných bankách.
"Hypotéka je 25- až 30-ročný obchod, takže lákavej úrokovej sadzbe fixovanej na jeden rok, by som nedával nijakú váhu," hovorí Zelina.
Analytik Poštovej banky Miroslav Šmál odporúča, aby si ľudia, ktorí si berú v súčasnosti hypotéku, zafixovali úrok asi na päť rokov. Pri dlhšej fixácie sú už úroky vyššie a pri kratšej hrozí, že mu banka po jej uplynutí úroky zvýši.
