Toto dielo belgickej umelkyne Berlinde de Bruyckere je vystavené v cintorínskej kaplnke. FOTO - BGK |
Berlínska Augustrasse, ulica v bývalej židovskej štvrti po vojne patriacej do východného Berlína, je už viac ako desaťročie miestom, kde sa koncentrujú predajné galérie a sídli tu tiež inštitút pre súčasné umenie KunstWerke. Inštitút v budove bývalej továrne a tlačiarne z konca 18. storočia, ktorá je upravená na výstavné priestory, sa stal pred dvoma rokmi oficiálnym organizátorom Bienále súčasného umenia, ktoré sa nepravidelne koná od roku 1998.
Štvrtý ročník je výsledkom práce trojice kurátorov: provokatívneho talianskeho umelca Maurizia Cattelana, kurátora a kritika Massimiliana Gioniho a spisovateľky a umeleckej teoretičky Ali Subotnick. Tím spolupracuje už dlhšie, spoločne prevádzkujú malú nekomerčnú galériu v New Yorku.
Kurátori sa netypicky rozhodli umiestniť jednotlivé časti prehliadky nielen do výstavných priestorov, ale aj do súkromných bytov na ulici, do objektu opustenej židovskej dievčenskej školy, neorománskeho kresťanského kostola a tiež na cintorín. Budovy v Augustrasse boli po páde Berlínskeho múra väčšinou v dezolátnom stave, k ich rekonštrukcii dochádza len postupne, prehliadka bienále je preto tiež prehliadkou mozaiky rozličných interiérov a exteriérov s priznaním ich pôvodného určenia.
Architektúra vo svojich rozličných premenách je tak dôležitou súčasťou tohto bienále. Berlín svojou pohnutou históriou určuje jedinečný charakter výstavy a v tomto kontexte ovplyvňuje aj vnímanie jednotlivých diel.
Bienále nesie pomenovanie typické pre kumuláciu osobných aj dejinných rozprávaní. Názov O myšiach a ľuďoch si kurátori vypožičali z knihy Johna Steinbecka a vyjadruje podľa ich slov absurdné divadlo, situáciu ľudského pokolenia: príbehy a pocity, vrcholy a pády. Nálada tohto bienále je skôr intímna a kontemplatívna. Zaujímavo sa to odrazilo v neobvyklej prevahe objektov a inštalácií nad elektronickými médiami.
Výber umelcov a umelkýň je koncentrovaný na euro-americké prostredie, cieľom však bolo zdržať sa demograficky špecifických reprezentácií. Skoro vyrovnane sú tu zastúpení autori a autorky z bývalého východného bloku s dominanciou poľskej scény, absentuje však Slovensko a Českú republiku reprezentuje priestorovou mixmediálnou inštaláciou len Ján Mančuška.
Výrazným artefaktom bienále je kinetický objekt známeho amerického umelca Paula McCartyho. Jeho umeleckým dielom je miestnosť, ktorej steny a dvere sa s hlukom otvárajú a zatvárajú, aby diváka uväznili a opäť ho symbolicky vypustili do sveta.
Autor: LENKA KUKUROVÁ, Berlín - Bratislava(Autorka je výtvarná teoretička)