Miroslava Kovářová. FOTO - ARCHÍV M. K.
"Nebojte sa, že mu neporozumiete," hovorí o súčasnom tanci MIROSLAVA KOVÁŘOVÁ, riaditeľka medzinárodného festivalu Bratislava v pohybe. Súčasný tanec môže byť vysoko abstraktný, ale aj tak využíva to, čo je vlastné každému z nás od narodenia. Pohyb. Bratislava v pohybe sa snaží predstavovať najzaujímavejšie a najlepšie produkcie domácich aj zahraničných tvorcov a jubilejný desiatykrát sa začne už zajtra v divadle Aréna.
Keď na festivale slovenskí tanečníci a choreografi vidia, aké produkcie vznikajú v zahraničí, nie je aj vašou "vinou", že zo Slovenska odchádzajú?
"Bolo by skvelé, keby to takto fungovalo. Pravda je kdesi na polceste. Každý mladý tanečník by mal naberať skúsenosti aj v zahraničí. Keby boli aj domáce podmienky vyhovujúce, vracali by sa a potom by mohli pracovať s mladou generáciou a častejšie sa prezentovať."
Bol výber programových čísel pre jubilejný ročník festivalu náročnejší?
"Výber je vždy ťažký, lebo závisí od mnohých vecí. Najmä od našich technických a finančných možností. A ešte vždy treba počkať, kým aj publikum dospeje k určitým veciam. Tento rok som vyberala viac tanečné veci, čo znamená veľmi kvalitný fyzický súčasný tanec, ktorý nepotrebuje ďalšie vyjadrovacie prostriedky."
Nie je alfou a omegou súčasného tanca telo a možnosti jeho využitia? čo ešte potrebuje?
"Napríklad svetlá. V Aréne je, žiaľ, svetelný park na inej úrovni, ako je bežný štandard európskych divadiel. Niekedy chcú súbory toľko profilových svetiel, koľko by som tu ani nezohnala. Ďalšie produkcie zasa pracujú s videom a živými hudobníkmi."
Neuvažovali ste o tom, že by festival mohol mať súťažný charakter?
"Pre mňa znamená festival prehliadku. Zaťažovať to súťažným rozmerom by nebolo vhodné, pretože chcem prezentovať domácich tanečníkov, ich rovnocenných partnerov zo zahraničia a vždy aj nejaké hviezdy."
Inými slovami ešte stále nie sme konkurencieschopní?
"Sme, ale nevzniká u nás veľa noviniek. Z troch slovenských predstavení na festivale sú dve dielom našich choreografov, ktorí pracujú a žijú v zahraničí."
Žije súčasný slovenský tanec aj inde ako v Bratislave a Banskej Bystrici?
"Podľa mojich vedomostí na profesionálnej úrovni nie."
Dá sa hovoriť o spoločných témach, ktoré dnes súčasníci riešia?
"Skôr o tendenciách vo výrazových prostriedkoch. Mnohí sa približujú k totálnemu divadlu, často využívajú slovo, obraz. Ďalší využívajú iba čistý pohyb a jeho energiu. Napríklad Akram Khan vychádza zo svojej kultúry a indického tanca, ktorý spája so súčasným jazykom."
Festival prináša každoročne nové mená. Nechodí divák radšej na rokmi overené "značky"?
"Svojho diváka majú aj novinky. Dnes už známe mená boli niekedy tiež nové a neoverené. Je dôležité udržať si otvorenosť. Keby u nás fungovala výchova ku kultúre, tak ľudia budú zvedaví. Keď sa uzavrú a povedia si, že budú chodiť iba na preverenú kvalitu, oberajú sa o zážitok z noviniek a už nič nové by nezažili. To by bola škoda."
