Americký spisovateľ Patrick Carman. FOTO - ARCHÍV SME
Najprv ten príbeh počuli Reese a Sierra. Dve malé americké dievčatká, ktorých otec mal s manželkou takú dohodu. Jeden večer v týždni sa ona išla zabávať a on ostával s deťmi. Rozprával im pri tom rozprávky o fantazijnej krajine a zvedavej Alexe. Bývalý pracovník reklamnej agentúry žil pokojným životom v americkom štáte Oregon.
Dnes je PATRICK CARMAN jedným z najpredávanejších spisovateľov Ameriky - vďaka príbehu pre svoje dcérky. Trilógia Elyonova krajina vyjde aj u nás, zatiaľ je preložená prvá kniha s názvom Za hradbami. Na naše otázky autor odpovedal e-mailom.
Niektorí ľudia váš príbeh porovnávajú s Alicou v krajine zázrakov. Inšpirovala vás?
"Toto prirovnanie som už párkrát počul a prekvapuje ma. Keď o tom spätne uvažujem, tak Alica aj Za hradbami majú nejaké tematické podobnosti, ale pri písaní mi Alica po rozume nechodila. Tradičné rozprávky sa asi v novších verziách stále vracajú."
Elyonova krajina vznikla z rozprávok na dobrú noc pre vaše dcérky. Necítia sa podvedené, keď rozprávky určené im teraz čítajú deti na celom svete?
"Ľstivá otázka! Moje deti sú veľmi nerozhodné, čo sa týka publikovania a popularity Elyonovej krajiny. Na jednej strane hovoria kamarátom, že to je ich príbeh a prehnane si ho strážia. Na druhej strane sú šťastné, že aj ostatné deti ho môžu spoznávať. Myslím, že toto u nich o niečo prevažuje. Lebo keď si niekedy prajú, aby sme vrátili čas a mali Elyonovu krajinu iba pre seba, vidia, že je hodnotné rozdeliť sa o príbeh s ostatnými deťmi."
Čo je také trendové na písaní fantasy literatúry?
"Rozprával som sa o tom so svojím vydavateľom a pýtal som sa ho, prečo je Harry Potter populárny. Povedal, že deti aj dospelí vždy hľadajú niečo, čo ich presahuje, čo dá ich životom hlbší zmysel. Zosvetštenie spoločnosti má za následok hľadanie hodnôt v knihách, filmoch či v televízii. Vo fantasy žánri sú spoločenské hrozby zla a dobra a postavy hrdinov vždy prítomné. Povedané metaforou, všetci zabíjame svojich vlastných drakov."
Sú v Amerike spisovatelia slávni? Spoznávajú vás na ulici?
"Je len málo autorov, ktorých by ľudia spoznali na ulici alebo v nákupnom stredisku. Navštívil som asi tristo škôl, takže skôr ma spoznávajú ľudia zo školského prostredia. A školáci si pýtali aj autogramy, čo bolo pre mňa veľmi povzbudivé."
Sú populárni autori aj finančne zabezpečení?
"Finančné odmeny boli pekné, ale mňa skôr zaujíma kvalitné písanie. Snažím sa byť lepší každou novou knihou. Milujem svoju prácu."
Dá sa porovnať príjem z reklamnej agentúry so zárobkom spisovateľa?
"To je ťažká otázka, lebo obe pôsobenia môžu byť finančnou odmenou aj katastrofou. Za seba môžem povedať, že zarobiť veľké peniaze ako spisovateľ alebo pracovník reklamnej agentúry je menej dôležité, než robiť milovanú prácu. Aj keď som nasledoval srdce a nie peňaženku, vždy sa to aj vyplatilo."
Veľa cestujete. Hľadáte na cestách tvorivé inšpirácie?
"Inšpiráciou sú každodenné maličkosti. Bývame vedľa základnej školy. Každé ráno prechádza popod okná našej obývačky malé dievčatko. Samo si vykračuje a z celého hrdla spieva. Keď počujeme, že sa blíži, všetci v dome stíchnu a počúvajú. Má svoj vlastný svet a spievanie. Nemôžem si pomôcť, ale práve takéto každodenné udalosti rád pridávam do kníh."
Nerozmýšľali ste o ceste do Európy, aby ste spoznali aj nášho čitateľa?
"Plánujeme navštíviť európske štáty, keď deti trošku vyrastú. Momentálne cestujem za čitateľmi veľmi často po Amerike a nemám čas na iné krajiny. Okrem toho mi knihu preložili do dvadsiatich jazykov, takže neviem, kde začať. Slovensko však vyzerá lepšie ako čokoľvek iné."
Kto je váš najväčší kritik?
"Bez akéhokoľvek zaváhania môžem povedať, že najväčšieho kritika si robím sám. Je to tak dobre. Nehovorím si, to, čo si práve napísal, je strašné. Poviem si, že je čas dať si prestávku, jednu dobrú kávu a potom to znovu skúsim. Viem, že to urobím lepšie."
