MARCEL HOSSA, útočník tímu Slovenska

Marián je správny brat aj kapitán

- Patrím medzi typy hráčov, čo po ťažkom zápase nevedia zaspať. V Amerike som sa naučil, že lepšie je vziať si tabletku, ako sa trápiť v posteli. Po súboji so Švédskom sme v hotelovej izbe so spolubývajúcim Milanom Bartovičom ešte chvíľu sledovali televízny záznam duelu Česko - Kanada, zaspali sme okolo druhej v noci. Mal som pocit, že s Mariánom sme odohrali jeden z najlepších bratských zápasov v kariére. Vlani sa nám pár takých podarilo vo švédskej elitserien v drese Mory IK. Na prvý gól som bratovi poslal prihrávku pred bránku z rohu mantinelu a brankár Henriksson sa nestačil presunúť k žrdi. Pri štvrtom góle vo švédskej sieti mi Marián prihrávku spoza bránky vrátil. Nezamýšľam sa nad tým, čo by bolo, keby sme hrali spolu aj v NHL. Jemu je dobre v Atlante a ja som bol spokojný v New Yorku - dúfam, že aj príprava mojej novej zmluvy s klubom Rangers sa dobre vyvinie.

Neprekvapilo ma, že Marián zašiel trochu do rizika a na zápas so Švédskom nastúpil nie celkom doliečený. Ukázal charakter, chcel pomôcť mužstvu. Len víťazstvo nad Švédskom nám mohlo zachovať šance na postup do štvrťfinále. Mariánova prítomnosť povzbudila lavičku, zdvihla mužstvu sebavedomie. Je to správny brat i kapitán.

V pondelok ráno sa mi v Rige vstávalo ľahšie než kedykoľvek predtým. Oživili sme naše šance na postup do štvrťfinále. Raňajky som mal ľahké, snažím sa jesť zdravo a byť fit. Hotelové obedy kombinujem na šampionáte s reštauračnými pochúťkami v meste. Nie je to síce domáca strava, ale po toľkých rokoch pri hokeji v zahraničí som si už zvykol.

Narástla i moja nádej, že v prípade postupu do štvrťfinále by do Rigy pricestovala aj mama Marika. Zatiaľ som jej v meste nezháňal žiadny suvenír. Viem, že najviac by ju potešila medaila. V našom prípade by mala hneď trojnásobnú radosť - chcel by som ju vidieť takto šťastnú.