Vladimír Rusnák sa do Púchova vrátil po takmer troch rokoch. Naposledy tam druholigovú Rimavskú Sobotu priviedol k triumfálnemu víťazstvu 3:0, ktoré na postup naladenému Matadoru na krátky čas skrátilo hrebienok. Tentoraz ako tréner Ružomberka nedvíhal ruky nad hlavu. Naopak, hlavne v prvom polčase nimi musel rozhadzovať na obe strany. Stredová formácia ho akosi nechcela počúvať na slovo.
„Púchovská záloha vo všetkých herných činnostiach predstihla našu a len šťastena nám umožnila udržať do prestávky bezgólový stav,“ skonštatoval po stretnutí Rusnák. „Po inkasovanom góle som skúsil staviť na mladíkov, oživenie prišlo, ale vyrovnanie nie, aj keď Labaškova strela v nadstavenom čase mala ambície skončiť v sieti.“
Ružomberskému trénerovi nezahralo do karát Šafrankovo zranenie na piatkovom tréningu a už vôbec nie Fabuľov výron v členku v závere prvého polčasu. Domáci tréner Jozef Šuran sa po dlhšom čase mohol v útrobách domácej tribúny usmievať. Púchovčania štyrikrát za sebou doma nevyhrali, ale sobotňajšie považské derby mali pod kontrolou. Prečo však nastúpil Matador s osamoteným Breškom na hrote? „Nebol dôvod meniť víťaznú zostavu z bratislavských Pasienkov,“ povedal Šuran. „Chceli sme súpera tak trochu aj prekvapiť. Treba povedať, že Perniš sa po výpadku v zimnej príprave ešte stále nedostal do ideálnej športovej formy.“
Ústrednou postavou stretnutia bola domáca „šestka“ - 25-ročný Zdeno Štrba. Predovšetkým v prvom polčase upútal prehľadom v hre, v druhom sa po jeho voleji jediný raz trepotala sieť za Muchovým chrbtom. „Konečne to tam padlo, veď naposledy som skóroval na jeseň v Prešove,“ skonštatoval šťastný strelec. Šestnásťzápasový gólový pôst pretrhol Štrba v správnej chvíli. „Potrebovali sme už doma vyhrať, diváci si to zaslúžia. Boli sme správne vyburcovaní, cítili sme, že práve proti Ružomberku, kde sme na jeseň ,podivne‘ len remizovali, by to mohlo vyjsť.“
RADO VARGA
