e obrany.
S akým pocitom ste nastupovali?
„Priznám sa, bol zvláštny. Zrazu som hral proti tým, s ktorými som si donedávna dobre rozumel. Uvedomoval som si, že to bude ťažšie. Ale s prvým dotykom lopty som sa musel sústrediť na to, že hrám za iných.“
Nepodpichovali vás bývalí spoluhráči pred zápasom, že si na vás dajú osobitný pozor?
„Nie. Naťahujeme sa cez mobil pred inými zápasmi, ale teraz bolo ticho.“
Tréner Dejmal tvrdil, že pred zápasom sa mužstvo dohadovalo, kto si zoberie na starosť práve vás, a napokon ste zostali pred gólom osamotený. Cítili ste osobku od niekoho?
„Pri štandardkách Staša, ktorý si ma držal za dres, ale inak som nebol na hrote, a tak sme sa stretali v súbojoch s Jankom Dicom. Hral na ľavej strane zálohy.“
S kým ste boli v Prešove najlepším kamarátom?
„Sprvoti s Markom Petrušom, boli sme tam mladí a super partia, ale aj Petruš je už v Slovane. Potom som dobre vychádzal so staršími, s Mattim, Trančíkom.“
Váš cieľ pred zápasom?
„Chcel som konečne dať gól za Slovan a vôbec som si nemyslel, že to bude do siete môjho bývalého mužstva. Výkonom mi zápas nevyšiel, ale som rád, že som konečne trafil.“
Nebolo to aj tým, že ste hrali na nezvyčajnom poste?
„Nemožno sa vyhovárať, hoci svoje to urobilo. Neviem, v čom je z mojej strany chyba, lebo rozohraný som dobre. Post na pravej strane zálohy bol pre mňa čudný, nezvyklý.“
Nebolo vám ľúto, že ste odchádzali z ihriska vysmiaty a vaši bývalí kamaráti sa trápia starosťami o záchranu?
„Je smutné, že také dobré mužstvo, ako je Prešov, bojuje o záchranu. Musí však zabrať inde.“
Komu ste dali prvý ligový gól?
„Neviem, ale najúspešnejší som bol doteraz proti Slovanu. Ale už asi nezabudnem, že prvý gól v Slovane som dal zase - Prešovu.“
JÁN MIKULA
