Industriálny mág Trent Reznor vydáva prvý koncertný album svojej skupiny, poskladané z turné po Amerike v roku 2000. Takou účinnou ranou medzi oči, akým bol slávny album z roku 1994 (Downward Spiral), už novinka nie je, ale agresívna kombinácia rocku a elektroniky, s akou rodák z Pensylvánie koketuje celý život, má stále imponujúcu vnútornú silu. Aj preto, že tentoraz sa Nine Inch Nails (Deväťpalcové klince) na novinke nezamerali len na najbrutálnejšie skladby. Reznor, známy svojou nemilosrdnou kritikou súčasného hudobného priemyslu, ponúka fanúšikom to najzaujímavejšie zo svojej bohatej kariéry. Fajnšmekri si tvorbu Nine Inch Nails môžu vychutnať aj vo forme DVD.

Ôsmy štúdiový počin švédskej metalovej veličiny. Hrubý deathmetal kapela za desať rokov existencie postupne obohacovala o zvonivé spevné chorály i divoké blackmetalové vplyvy. Duša skupiny Peter Tägtgren sa vo svojom bočnom projekte Pain neostýchal zabŕdnuť aj do elektroniky. Vytvoril pôsobivé dielo, z ktorého tak trochu čerpá aj na novom albume domovskej skupiny. Ten opäť vznikal vo švédskom štúdiu Abyss, ktorého je Tägtgren majiteľom. Charakteristický zvuk Hypocrisy natoľko preslávil kapelu, že v Abysse chcel napokon nahrávať každý.

„Vydavateľské firmy lepili nálepku štúdia takmer na každý album. Len čo som si to uvedomil, stopol som to. Nechcem sa na takejto komercii viac podieľať,“ vysvetlil P. Tägtgren a výrazne zredukoval počet kapiel, ktorým štúdio prenajíma. Nové skladby na Catch 22 majú modernejší habit a sú podľa recenzentov o krok vpred, ale frontman Hypocrisy si to neuvedomuje. „Ja som sa snažil o jediné. Odviesť čo najlepší výsledok.“

Králi progresívneho rocku prichádzajú po piatich rokoch s novým štúdiovým albumom. Skupina, ktorá s každým novým albumom posúvala hranice invenčnosti a technickej brilantnosti k dokonalosti, tentoraz nachystala rovno dvojalbum. Nazrela v ňom viac za dvere tvrdších rockových sfér, ale hráčska ekvilibristika kvinteta je opäť dominantným znakom. Zmes chytľavého rocku plná akustických vyhrávok v precíznom podaní si podmanila srdcia mnohých fanúšikov, a tak sa Divadlo Snov (Dream Theater) nemusí báť komerčného neúspechu. I keď niektorí vyčítajú albumu prílišnú dĺžku a opakovanie nápadov iných. Tomu sa však v súčasnosti dá už asi ťažko vyhnúť.

Avantgardná brnianska formácia viac-menej hardcorového zamerania na štvrtom radovom albume šokuje. Dostal podtitul Aristokracia nových vydedencov a kapela ho označil za manifest. „Nehráme sa na šľachtu. Sme vydedencami tejto spoločnosti a zároveň sa cítime ako aristokracia, pretože uznávame hodnoty, ktoré majú podľa nás oveľa väčšiu cenu než to, čo vyznáva zvyšok spoločnosti,“ vysvetlil myšlienkové posolstvo albumu pre český dvojtýždenník Big Beng gitarista a spevák Poly. Ak patríte ku generácii, ktorá už češtinu dobre neovláda, tak na Insaniu zabudnite. Textová stránka nového počinu totiž zmes mystiky a revolty posúva do oveľa zaujímavejších sfér.

Sila hlasu nórskeho speváka Jorna Landeho dodáva jeho sólovému dielku, pohybujúcemu sa v hardrockových až heavymetalových vodách, punc unikátu. Pestrý, melodický a progresívny album, ktorý milovníka rockovej hudby nemôže sklamať. Jorn dáva svetu jasne najavo pominuteľnosť každého trendu. Už dlhé roky sa drží svojho poňatia rocku a robí to dobre. Milovníci Davida Coverdala či Black Sabbath by nad kúpou druhého sólového albumu člena skupiny Ark nemali váhať. Pravda, ak sa im ho v obchodoch podarí zohnať.