De disciplina et arte je názov novej rubriky, v ktorej má Peter Michalovič voľnú ruku pri výbere hostí (i témy) - tentoraz sú nimi Miroslav Marcelli a Gilles Deleuze, s ktorými rozohral náročnú analýzu netradičného chápania sexuality, na čo im dalo nemalú zámienku aj vydanie knihy Leopolda von Sachera-Masocha Venuša v kožuchu s Deleuzovou filozofickou reflexiou. Redakcia teda v novom, už 37. ročníku posunula časopis opäť ďalej (sem patrí aj poskytnutie úvodníkového priestoru mimoredakčnému človeku - tentoraz Pavlovi Hrúzovi) a štýlovo čisto mierne inovovala aj grafiku - zmena je neprehliadnuteľná, ale charakteristický duch decentnej úpravy zostal.

Vráťme sa k obsahu, na tej strane „ihriska“, ktorou sme začali, sú aj tradičné konfrontácie Vlada Ballu a Adama Bžocha o Alfonzovi Talamonovi a priateľoch z predtrianonskej krčmy, rubrika Replika - Médiá o svete po 11. septembri, blok recenzií a viacero ďalšej „literatúry o literatúre“, ako je Pokrivčákovej hľadanie ducha karnevalu u Dušana Dušeka či Kušnírov Brautigan ranný a večerný. Priestor pôvodnej tvorby pokrývajú Ondrej Krasko, Ivan Žucha, Branislav Šutý, Martin Hudymač, Ivan Štrpka či Agda Bavi Pain.

Fotosprievodcom je tentoraz Andrej Balco a k výtvarnu sa viaže aj attachment Petra Zajaca o jeho vzťahu k skupine Avance-Retard, ktorá sa nedávno prezentovala v prestížnom Ludwigovom múzeu v Budapešti.