Označil ju za zradu. Iní ju podľa toho, čo sa o nej dozvedeli, nazvali obscénnou, zvrátenou a glorifikáciou zla.

Kameňom úrazu je práca Zbigniewa Liberu: poľský umelec urobil koncentračný tábor ako stavebnicu z kociek lega. Poburovať môže aj Autoportrét v Buchenwalde. Na koláži je umelec s horiacou plechovkou koly pred väzňami buchenwaldského tábora. Darčekový jedovatý plyn sa nazýva práca Američana Toma Sachsa s plynovými kanistrami z kartónu a s logami Chanel a Tiffany.

Výstava prezentuje dvadsaťštyri diel trinástich umelcov z ôsmich krajín. Len štyria z nich sú židia, všetci sú medzi tridsiatkou a štyridsiatkou, takže sami holokaust nezažili, poznajú ho len z rozprávania, kníh, televízie a filmov.

Menachem Z. Rosensaft, zakladateľ medzinárodnej siete detí, ktoré prežili holokaust, sa newyorskému múzeu vyhráža hlasnými protestmi. Tvrdí, že pre tých, čo prežili a pre ich rodiny, je táto výstava takou fackou, ako keby na troskách Svetového obchodného centra postavili bustu Usámovi bin Ládinovi. Narážal na sochy a busty Josefa Mengeleho, ktoré sú súčasťou výstavy. Abraham Foxman, riaditeľ Antidifamačnej ligy Spojených štátov hovorí, že výstava uráža všetkých, čo za nacizmu trpeli, teda nielen židov. „Prišla priskoro,“ povedal pre New York Times.

„Títo umelci posadnutí históriou nás žiadajú, aby sme posúdili, čo tieto obrazy nacizmu môžu znamenať pre naše dnešné životy,“ cituje agentúra Reuters Joan Rosenbaumovú zo Židovského múzea. Podobný názor na aktualizáciu holokaustu má aj kurátor výstavy. Norman L. Kleeblatt kritiku očakával a hovorí, že témou jeho výstavy je komercionalizácia a trivializácia nacistických hrôz v umení. Sporné diela majú vyvolať otázky. Aby ich ešte väčšmi podnietil, vydal video, na ktorom dáva slovo umelcom. Katalóg ponúka eseje o „terapeutickom“ úmysle ich prác. Možnosť ďalšej reflexie bude ponúkať séria diskusných stretnutí.

Kleeblatt trvá na tom, že múzeum je povinné „predstavovať nové myšlienky o holokauste“. Od konca deväťdesiatych rokov pozoruje vo výtvarnom umení, literatúre, divadle a filme rovnaký trend: stredobodom pozornosti už nie sú obete, ale páchatelia. „Tým sa fašizmus stáva fascinujúcim,“ uviedol Kleeblatt pre noviny Village Voice. „Títo umelci chcú, aby sme videli páchateľov a zlo, ktoré tu stále je.“ Práce umelcov charakterizoval ako ventil hlasu novej generácie, ktorá už dávno nepotrebuje nijakú „spásu prostredníctvom teroru a ničenia. Vynášajú obrazy z minulosti do prítomnosti“. (puk)