Tatra T-87 sa objavila v roku 1937 ako prvé auto s prúdnicovým tvarom. Jej aerodynamický vzhľad umocňovala plutva v zadnej časti karosérie. Dnes patrí medzi najkrajšie exponáty rozsiahlej výstavy Modernizmus v londýnskej Victoria & Albert Museum, ktorej sa podarilo to, o čom sníva asi každý kurátor - z výstavy o modernizme sa stala téma vášnivých diskusií.

Témou sporov nie je výstava, považovaná za jednu z najlepších za posledné desaťročie, ale samotný modernizmus. Ten dodnes ovplyvňuje to, v akých budovách pacujeme či na akých stoličkách sedíme. Modernizmus je pojmom spájajúcim množstvo ideí, štýlom sa stal až postupne. Podobne ako všetci utopisti chceli aj modernisti vytvoriť lepší svet.

Podtitul výstavy Vytváranie nového sveta 1914 - 1939 však jasne naznačuje, aký svet vznikal v tomto období. Náš život mali vylepšiť technológie, symbolom tohto snaženia boli stroje. A výsledkom plynové komory, tvrdia kritici, podľa ktorých nebola náhoda, že modernistické myšlienky najviac rezonovali v krajinách ako Nemecko, Sovietsky zväz, Taliansko či Francúzsko, ktoré neodolali volaniu fašizmu.

Spojenie modernizmu a totalitných režimov je paradoxné. Na jednej strane jeho utopické myšlienky podporovali šialené nápady diktátorov, na druhej strane diktátori potláčali jeho prejavy - Hitler sa pričinil o skončenie Bauhausu a Stalin dával prednosť korintským stĺpom.

Medzi najvášnivejšie výpady proti modernizmu a londýnskej výstave treba zaradiť článok komentátora Simona Jenkinsa. Ten v Guardiane v narážke na súčasnú americkú politiku napísal, že modernisti boli neokonzervatívci v umení 20. storočia. Ich utópia nahradila minulosť čistou a zdravou komunitou strojov. Ľudia maľovali ako stroje (Léger a Mondrian), tancovali ako stroje (moskovský balet), pracovali ako stroje (vo veľkých fabrikách) a pochodovali ako stroje (vo filmoch Hitlerovej dvornej filmárky Leni Riefenstahlovej, akými boli Olympia a Norimberg).

"Modernisti sa nepostavili k minulosti ako estéti, ktorí na ňu s rešpektom nadväzujú, ale ako autokrati ničiaci ju a nahrádzajúci ju vlastnými hodnotami a pravidlami," napísal Jenkins. "Modernizmus nebol nikdy štýlom. Bolo to odmietnutie štýlu, pretože ten si vyžaduje tvrdú prácu a talent."

Za najväčších delikventov považuje architektov, pretože mali najväčší vplyv. Všetko a všetci mali byť v pravom uhle, tvrdí Jenkins. Väčšina sveta má podľa neho s modernizmom úplne inú skúsenosť, ako ponúka nablýskaná londýnska výstava. Za modernizmom by najradšej definitívne zabuchol dvere aj architekt Robert Adam. Ako napísal pre Observer, ak sa študent architektúry pokúsi o niečo v tradičnom štýle, okamžite mu odporučia štúdium konzervovania budov. Panuje všeobecné presvedčenie, že modernizmus ponúka všetko, čo potrebujú kancelárske budovy. Čosi podobné si podľa neho mysleli východní Nemci o trabante.

Dizajnér Terrence Conram na modernizme obhajuje jeho cieľ produkovať lacné a pekné výrobky pre všetkých. Zlyhalo to síce pri výstavbe bytov, keď napríklad v Británii boli náklady na bývanie v panelákoch budovaných v 60. a 70. rokoch oveľa vyššie ako náklady na výstavbu malých rodinných domov. Modernistický sen sa podľa neho stal realitou v spoločnosti Ikea, kde môžete nájsť prekvapivo dobré výrobky za nízke ceny.

Výstavu vo Victoria & Albert považuje za úžasnú, zatiaľ čo Jenkins sa po jej návšteve strháva spotený zo sna. Čo viac si kurátor mohol priať?

Autor: JÁN GREGOR, Londýn