Pôvodne to mal byť jednoduchý album na spôsob raných Beatles. Nakoniec sa z nahrávania vykľula najambicióznejšia nahrávka jednej z najznámejších svetových skupín. Losangeleská štvorica Red Hot Chili Peppers zložila za krátky čas takmer štyridsať piesní a uvažovala, že vydá tri albumy za sebou. Nakoniec sa rozhodla, že z bohatej úrody, ktorá opäť vznikla pod vedením producenta Ricka Rubina, vyselektuje dvojalbum.

Význam podivného názvu Stadium Arcadium zostáva malou záhadou. Kapela tvrdí, že ide o nonsens, zhluk slov, ktoré pekne znejú. Ale spevák Anthony Kiedis zároveň povedal, že názov vystihuje religiózny zážitok, ktorý na koncerte nastane, ak skupina a publikum splynú do jedného celku.

Red Hot Chili Peppers si budujú úzke vzťahy so svojimi fanúšikmi už od polovice 80. rokov. Ich najnovší album poteší predovšetkým tých, čo majú radi výraznejšiu prítomnosť funku. Toho bolo na posledných albumoch pomenej, výraznú úlohu hral na ich najslávnejšom albume Blood Sugar Sex Magik (1991).

Skupina však nezabúda skladať krehké balady s povznášajúcimi kalifornskými vokálmi, na spôsob plážových The Beach Boys. Práve tie ich pred rokmi posunuli masovému publiku. Za množstvo nových nápadov (album obsahuje až 28 piesní) je skupina vďačná predovšetkým gitaristovi Johnovi Frusciantemu. V kapele ho považujú za akýsi "mix Hendrixa a Beethovena", napísal viac ako polovicu materiálu Stadium Arcadium.

John mal iba osemnásť, keď s kapelou v roku 1989 začínal. Stihol s ňou nahrať dva albumy. Ale hektický rokenrolový život ho priviedol k silnej závislosti od heroínu. Kapelu opustil po troch rokoch uprostred turné v Japonsku s odôvodnením, že ide študovať UFO.

S jeho odchodom sa vytratil aj spirit pálivých papričiek, v ktorých sa umne spájal funk, punk a hip-hop. Mali originálny rukopis, udávali trendy prvej polovice 90. rokov. Po márnom hľadaní správnych gitaristov a neuspokojivom albume One Hot Minute (1995) trio skákalo radosťou, keď sa "wonder boy" v roku 1999 vrátil.

S jeho príchodom skupina nahrala comebackový Californication (1999) a vokálny By The Way (2002), pestré nahrávky, posunuté k pesničkovejšej forme. Za touto zmenou stál opäť Frusciante, ale dnes členovia kapely pripomínajú, že nové "beatlesácke" smerovanie otrávilo kapelníka a fenomenálneho basistu menom Flea natoľko, že vážne uvažoval o odchode. Zlú krv v kapele vyvolala aj autobiografia Scar Tissue speváka Kiedisa, lebo obsahuje aj intímne fakty zo zákulisia členov kapely a ich rodín.

Dvojalbum Stadium Arcadium by sa mohol brať ako životná maturita štyroch hudobníkov. Recenzenti si všímajú introspektívne dospelé texty Kiedisa (kedysi chcel usporiadať párty na ženskom lone, dnes ho zaujíma, či je jeho partnerka šťastná, píše Rolling Stone) a spomínajú vplyv detí, ktoré sa narodili členom kapely počas nahrávania.

Fanúšikovia budú s novinkou určite spokojní a nebude im prekážať, že z neskorej puberty už skupina vyrástla, že už nevystúpi nahá s povestnými ponožkami na prirodzení. Stadium Arcadium neznie tak revolučne ako Blood Sugar Sex Magik, ale skôr ako "pestrý kotol gulášu s príchuťou pálivého tabasca", sú v ňom cítiť všetky možné vplyvy a štýly, ktorými skupina v minulosti prešla. Ako budú znieť nové skladby Dani California, Tell My Baby, Snow alebo Hard To Concetrate, môžete sa presvedčiť aj vy - štvorica sa predstaví 14. júna v Prahe.