V rodine máme jeden problém, ktorý rokmi narastá. Je to spor medzi mojím mužom a synom. Odmalička si k sebe nevedeli nájsť cestu. Môj manžel Mateja veľmi ľúbi, ale je presvedčený, že na deti treba byť prísny. Sám mal veľmi tvrdého otca, s ktorým mával veľké konflikty, a hoci vždy vravel, že nechce byť ako on, správal sa úplne rovnako. Maťa odmalička lámal. Chcel z neho vychovať správneho chlapa a športovca, takže ho nútil hrať futbal, basketbal a tenis, otužoval ho, brával na čundre. Manžel je totiž veľký športovec a prírodný človek, ktorý prírodu nadovšetko miluje. Hoci vo vnútri je veľmi dobrý, citlivý a nežný, vždy sa hanbil dávať city najavo. Ja ho poznám veľmi dobre a viem, aký je v skutočnosti, ale Maťo to pochopiť nedokáže. Hoci mal otca rád, vždy sa ho akoby trochu bál. Nezdedil ani jednu z jeho vášní, hoci je na šport celkom šikovný, žiadnemu vyslovene neprepadol a robil ho viac-menej z donútenia. Rovnako na túry a rodinné dovolenky v prírode chodil skôr preto, že ako dieťa nemal veľmi na výber.
Teraz má však osemnásť rokov a začína sa búriť. Rešpekt, ktorý pred otcom vždy mal, sa zmenil na averziu. Stále sa hádajú, na ničom sa nemôžu zhodnúť, stačí aby jeden povedal hoci nevinnú vetu, druhý hneď reaguje podráždene, hneď na seba kričia. Konflikty sú na Vianoce, na Veľkú noc, na narodeniny, úplne sa od nás vytratila pohoda. A ja si pripadám ako medzi dvoma kameňmi, lebo chyby vidím na oboch stranách, no obaja sú strašne tvrdohlaví, ani jeden nechce ustúpiť. Manžel odmieta prestať byť neochvejnou hlavou rodiny, čo vždy bol, a mne to vôbec neprekážalo, lebo pre mňa bol prirodzenou autoritou, veľkou oporou a vždy sme mali veľmi pekný vzťah.
Syn sa však teraz s mužovou osobnosťou vyrovnáva s mladíckou spurnosťou a odmieta ho uznať, všetko akoby až naschvál neguje. Poraďte mi prosím, ako pomôcť, aby k sebe našli cestu, aby pochopili jeden druhého, lebo viem, že každý sa tou patovou situáciou v duchu trápi? Zuza
Milá Zuza,
ani neviem, odkiaľ začať - toľko vecí ste načrtli: spor medzi otcom a synom, jeho dospievanie, otázka, kto má byť hlavou rodiny, a napokon, ako zmieriť dve hádajúce sa osoby. Nečudujem sa, že sa cítite ako medzi dvomi mlynskými kameňmi.
O každej z týchto otázok by sa dali napísať traktáty. Táto rubrika má však svoje hranice, tak budem stručný: čo sa týka sporu medzi otcom a synom, je prirodzený. Syn sa musí osamostatniť a postaviť otcovej autorite. To nie je pat, teda stav naveky, to je kríza, ktorá obvykle odznie a syn z nej vyjde ako rovnocenný dospelý partner svojho otca (vlastne oboch rodičov). Pravda, chvíľu to môže trvať: rok, dva, päť. Zamedziť to môže znamenať zabrániť synovi úplne dospieť.
Na druhej strane je otázka intenzity toho konfliktu. Nemali by sa pozabíjať, samozrejme. Takže, ak ho chcete zmierniť, môžete sa do toho vložiť. Ako? Ľudia to obvykle robia tak, že karhajú obe rozvadené strany. Aj vy vidíte chyby na oboch stranách. To má čosi do seba, ale často to nevedie k vytúženému výsledku. Potom sa niekedy deje to, že chytíme stranu jednému z nich. Aj to pomáha, len nie vždy. Po tom, aby im niekto chytil stranu, túžia všetci ľudia, takže jeden je rád, a druhý nie. Niekedy sa to končí odchodom tejto strany, čo v prípade generačného konfliktu nie je zlé. Naopak, ide tu práve o to, aby sa syn osamostatnil.
Ja to však v poradni robím tak, že sa snažím chytiť stranu obom stranám v konflikte, každému zvlášť. Niekedy je to veľmi ťažké a ľahšie sa to robí oddelene. A ani to vždy nevedie k zmiereniu medzi nimi, takže stopercentnú radu vám nedám. Ale toto môžete robiť a môže to výrazne zmenšiť váš pocit tlaku (medzi kameňmi): dať aj jednému, aj druhému najavo, že im dôverujete, že im veríte, že to zvládnu. Môžete im obom povedať, čo robia dobre. Manželovi, že je taký mužný, silný, prísny, že sa tak snaží vychovať zo syna správneho chlapa. Synovi, že sa dokáže postaviť otcovej autorite a tiež prejaviť silu. Môžete im povedať, že im veríte, že svoj mužský konflikt zvládnu a vybojujú konštruktívne. Ak je to pravda.
Ak nie, ak im neveríte (čo sa mi zdá pravdepodobnejšie, inak by ste asi nenapísali tento list), môžete im povedať, čoho sa obávate. Môžete im prezradiť, ako sa cíti žena, matka, keď sa hádajú dve osoby, dvaja muži, ktorých má rada. Kvôli vám možno zmiernia svoje hádky.
A môžete tiež s každým prebrať jeho obavy. Manžel sa možno obáva, že syna nevychoval dobre. Môžete mu povedať svoj názor na to, určite je v mnohom pozitívny. Môžete mu tiež povedať, že hlavná časť výchovy sa už beztak odohrala dávno (plus, mínus pred 15 rokmi) a teraz môže dôverovať tomu, čo do syna vložil. A syn sa možno obáva, že sa mu nikdy nepodarí vymaniť spod vplyvu otca. V tom ho určite môžete podporiť. Ale aj keby ste ich nepodporili, môžete ich pri takýchto rozhovoroch lepšie pochopiť. A to samo urobí veľa - pre nich, aj pre vás.
