V pozemkovej knihe obce Golianovo z roku 1859, kam patrila osada Tichý Dvor, je jej názov zapísaný ako Čendeš či Csendes. Tam stála aj kúria statkára Smrečányiho, vzdelaného pána, dôstojníka, ktorý zomrel v roku 1984 v Spojených štátoch amerických vo veku 94 rokov. Ľudia dodnes naňho spomínajú ako na spravodlivého tichého a dobrého pána.

Vedľa kaštieľa stáli hospodárske budovy, sýpky a rodinné domy služobníkov. Pri kaštieli bola pekná veľká záhrada s ovocnými i okrasnými drevinami a jedlými gaštanmi. Počas jeho rozkvetu sa tam schádzala rodina Smrečányiovcov, ich priateľov a príbuzných z kaštieľa v Klasove a Nových sadoch, čo bolo iba pár kilometrov cez polia.

Spustnutú záhradu v sedemdesiatych rokoch vyrúbali. Po vojne patrila osada štátu, neskôr jednotnému roľníckemu družstvu a krátky čas podniku Hybrav. Kaštieľ stál až do roku 1990 neporušený, bývali tam starí sluhovia a členovia družstva. Po roku 1990 ho obyvatelia obce a blízkeho okolia rozobrali. Osada dnes nie je obývaná a pustne.

Ohľadne ľudí na fotografiách z albumu Csendes vám, žiaľ, nemôžeme poskytnúť presnú informáciu, iba ich mená. Album sme v poslednej chvíli zachránili pred spálením. Ľudia z fotografií i tí, čo žili v okolí kúrie, už nie sú nažive. Tí, ktorí dnes majú okolo 70 rokov, boli vtedy päť-šesťroční a vravia, že si nič nepamätajú. Takže tento album s mnohými vzácnymi fotografiami je naozaj nemým svedkom minulosti a možno i podnetným materiálom vydať sa na cestu za pátraním po minulosti.

Poznámka redakcie:

Tieto fotografie, ako aj fotografie, ktoré uverejníme na budúci týždeň, sú vybrané z veľkého množstva na CD a poslala ich Mgr. Stanislava Blahová, učiteľka ZŠ na Fatranskej ulici v Nitre. Píše:

"Aj napriek tomu, že som učiteľkou matematiky, na našej škole vediem krúžok Edessa, ktorého témou je kultúrne a prírodné dedičstvo Slovenska. Pred rokom sme rozbehli rovnaký projekt ako vy, zameraný na našu históriu cez fotografiu, teda s deťmi sme začali zbierať staré fotografie. Takto sa nám podarilo zozbierať mnohé veľmi vzácne obrázky. Viem, s akými problémami sa pri práci na projekte deti stretávali. Ľudia sú pominuteľní, tak aj spomienky odchádzajú. Po mnohých z nich zostali fotografie ľudí a rodín, ktoré už neexistujú, a tak mnohé fotografie zostali bez komentárov, bez dátumu, bez mien. No aj vo svojom nemom svedectve dokážu samy osebe rozprávať o okamihu, v ktorom vznikli."

Mnohí z vás si uchovávajú podobné spomienky na už nežijúcich blízkych, dokumenty o minulosti. V rodinách sa zavše s pietou, zavše rozpačito prekladajú z miesta na miesto fotografie a rôzne písomnosti z čias prastarých mám, otcov, strýkov, tiet, známych. A o tie ide: Zachráňme spoločne, čo sa ešte dá.

Čo konkrétne máme

na mysli?

Fotografie obyčajných i nekaždodenných verejných udalostí (slávnosti, divadelné predstavenia, majálesy, vojenské prehliadky, športové podujatia). Fotografie zo súkromného života, najmä z rôznych činností. Zábery pamätníkov, sôch, ktoré už nejestvujú, dobových dopravných prostriedkov, prírodných pamiatok. Pohľadnice i listy z čias mierových i z prvej a druhej svetovej vojny, z vojenčiny i zo zámoria, od tých, čo tam odišli. Písomnosti, ako sú úradné oznámenia, osobné doklady, súdne rozhodnutia, zaujímavá súkromná i obchodná korešpondencia, denníky, pamätníky - slovom všetko, čo vydá svedectvo o dobe, o človeku v nej.

Tu treba vysloviť dve dôležité prosby: Bez určenia KTO je na fotografii, ČO zobrazuje, z AKÉHO obdobia pochádza, k ČOMU sa viaže a prípadne bez ďalších širších informácií, dalo by sa povedať príbehov, fotografia či písomnosť nie je dokumentom, nemá výpovednú hodnotu a nemožno ju použiť. Okrem toho, každý dokument treba na rube očíslovať, označiť menom majiteľa či odosielateľa a v osobitnom sprievodnom liste napísať k číslu spomínaný popis, "príbeh". Ide o obdobie prvej polovice 20. storočia. A ešte niečo, nekvalitné xerokópie nie sú reprodukovateľné.

A ako to, čo pošlete,

chceme použiť?

Obsahovo najzaujímavejšie a najoriginálnejšie materiály uverejníme na stránkach SME, čo bude istotne uznaním úsilia o ich záchranu, a potom z nich spojovacím textom historik Dušan Kováč spolu s Vydavateľstvom Q 111 vytvoria pútavú a originálnu publikáciu - ak materiálu bude dosť a bude zaujímavý.

Dvadsiati vyžrebovaní účastníci tohto zberateľsko-záchranárskeho podujatia dostanú úspešnú knihu Dušana Kováča 20. storočie, storočie svetla - storočie temna (Slovensko v 20. storočí) a knihu Milana Lasicu Piesne a iné texty.

Kam posielať materiály?

Vydavateľstvo Q 111, J. C. Hronského 4, 831 02 Bratislava; e-mail: Q111@stonline.sk