ncoval z európskej pokladnice, teda aj z daní nemeckých poplatníkov.

Keď sa Merkelová vlani stala kancelárkou, pri svojej prvej návšteve Bruselu kritizovala nové štáty únie, že lákajú investorov na nízke dane a mali by sa im preto znížiť dotácie z eurofondov.

Včera povedala, že "podrobne sledujem vývoj na Slovensku" a pochválila slovenské reformy, ktoré prinášajú aj výsledky pre ľudí. Sama bola pôvodne za rovnú daň aj v Nemecku, ale po tlaku vo vlastnej strane aj ľavicového koaličného partnera sa jej vzdala.

Priamej otázke, či prišla podporiť premiéra Mikuláša Dzurindu pred parlamentnými voľbami, sa Merkelová vyhla. V Bratislave bola len štyri hodiny a aj počas stretnutia s premiérom sa niekoľkokrát pozerala na hodinky. Dzurinda povedal, že je "nesmierne šťastný", že kancelárka prišla do Bratislavy, keďže pozná jej pracovnú zaneprázdnenosť. Jej návštevu vníma ako ocenenie cesty, ktorou Slovensko prešlo. Merkelová odvetila, že vzájomné vzťahy oboch krajín sú na takej úrovni, že už ani nemôžu byť lepšie.

Kancelárka zopakovala, že Nemecko nezruší do roku 2011 pracovné povolenia pre Slovákov, "keďže máme doma päťmiliónovú nezamestnanosť". Myslí si, že Slováci by mali dostať šancu doma, a nie odchádzať za prácou do zahraničia.

S Dzurindom sa zhodli, že Európa potrebuje ústavu a jej oživenie bude jednou z hlavných priorít budúcoročného nemeckého predsedníctva únii. Akú taktiku zvolí na jej presadenie po odmietnutí v referendách vo Francúzsku a Holandsku, neprezradila.

Venovala sa aj Iránu a vyhlásila, že Európa musí byť aktívna a diplomatickou cestou zabrániť, aby Teherán získal atómové zbrane. Osobitnú zodpovednosť má podľa Merkelovej práve Slovensko, ktoré je nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN.