Kiahne boli najnebezpečnejšou nákazlivou chorobou v histórii. Stáli najviac ľudských životov dokonca aj v porovnaní s morom, AIDS či maláriou. V roku 1980 vyhlásila Svetová zdravotnícka organizácia túto chorobu za definitívne zlikvidovanú. História boja s ňou však bola dlhá a zložitá. Pri jej počiatkoch stál Edward Jenner. Tento anglický vidiecky lekár po prvý raz použil vakcínu pripravenú z kravských kiahní. Svoj úspešný pokus uskutočnil pred 210 rokmi, 14. mája 1796.
Aktérmi prvého očkovania proti pravým kiahňam boli okrem Jennera osemročný James Phipps a slúžka Sary Nelmesová, ktorá sa nakazila pri dojení kráv. Jenner pripravil vakcínu z jej pľuzgierov a vpichol ju Phippsovi. Vakcína (vacca znamená po latinsky kravu) sa ujala a chlapcovo ochorenie prebehlo veľmi mierne.
Začiatkom júla ho Jenner infikoval pravými, teda ľudskými kiahňami. Choroba, ktorá mala na svedomí stovky miliónov ľudských obetí od starovekého Egypta cez ríšu bezmocných Inkov a Aztékov v Južnej Amerike až k Austrálii a Európe, tentoraz narazila na dômyselnú bariéru. Chlapec zostal zdravý.
Dnes, pri prepracovaných technikách skúšania nových liekov, ktoré trvá roky, môže vyzerať takýto postup čudne. Jenner však nebol ľahkomyseľný dobrodruh a chlapcov život aj svoju povesť riskoval až po dvadsaťročnom rozmýšľaní a prípravách.
O možnej ochrane proti kiahňam vedel už od roku 1775. Vtedy vraj počul jedno pekné dievča rozprávať, že malo kravské kiahne, a preto jej už nehrozia pravé. Podľa iných zdrojov mladý a sympatický Jenner, ktorý mal vtedy 26 rokov a za sebou úspešné štúdium medicíny, zistil túto skutočnosť pri podrobnom skúmaní jej tváre. Faktom však je, že odvtedy si robil záznamy o všetkých možných druhoch pľuzgierov na vemenách kráv, o tom, ktorý poskytuje najlepšiu ochranu, a v akom štádiu choroby sú najvhodnejšie na prevenciu.
Zistil, že na očkovanie sa hodia iba oslabené vírusy z jediného typu pľuzgierov. Povzbudzoval ho pritom jeho učiteľ, slávny anatóm John Hunter. Pripomínal Jennerovi, že nestačí problém iba sledovať a rozoberať, teórie je nevyhnutné predovšetkým dokázať. A presne to Jenner pred 210 rokmi urobil. Dal tak svojim kolegom a nasledovníkom do rúk spoľahlivú a lacnú metódu likvidácie kiahní, ktorá sa uplatnila aj pri iných infekčných chorobách.
Rukolapný dôkaz teórie menom Phipps však nepriniesol odvážnemu lekárovi okamžitú slávu. Londýnska Kráľovská spoločnosť zamietla publikovanie jeho práce, začali sa o ňom šíriť povesti, že robí z ľudí kravy, lebo im po vakcinácii rastú rohy a kopytá. Jenner preto napísal vedeckú prácu na vlastné náklady, tá rýchlo vyšla v latinčine a vo Viedni v nemčine. Tam aj prebehlo prvé očkovanie za hranicami Britských ostrovov, nasledovala Praha.
V roku 1800 už nemohol o výsledkoch jeho snaženia pochybovať nik, pretože 6000 zaočkovaných ľudí bol príliš silný argument. Iba v Česku do roku 1802 dostalo Jennerovu vakcínu 12-tisíc detí. O štyri roky neskôr tam poklesla úmrtnosť na kiahne v porovnaní s rokom 1777 viac ako desaťnásobne.
Ocenenia a členstvá vo vedeckých spoločnostiach sa iba tak hrnuli. Jeho sláva bola vraj taká veľká, že keď v roku 1813 požiadal Napoleona, aby prepustil jeho príbuzného z francúzskeho zajatia, dobyvateľ vyhlásil: "Jenner? Nuž, Jennerovi nemôžem odmietnuť vôbec nič."
Edward Jenner zomrel v januári 1823 v Berkeley, kde sa v máji 1749 narodil. Múzeum má v dome, kde kedysi žil jeho najslávnejší pacient, James Phipps.
V utorok - Wilhelm Steinitz
